Na svojom kanáli pod nickom TuNeCedeMalis11 (skrýva sa pod tým motto Mises Institute Tu ne cede malis sed contra audentior ito - Neustupuj pred zlým, ale ešte odvážnejšie choď proti nemu, Vergilius) uploadoval už 71 videí so slovenskými titulkami. Nájdete tu klasiky ako  Petra Schiffa či Ron Paula, ale aj rôzne príklady zo života. Jeden si môžete pozrieť dole:

Odteraz vás tu budem pravidelne informovať o nových prídavkoch. A ak máte záujem pomôcť s prekladom, Peter bude samozrejme veľmi rád.

Related posts:

1. Market FINESSE máj 2010
2. $140 Million for Pollock?! Contemporary Art Market Explained

Preberali sa témy ako euroval a bailouty, finančný dohľad, postlisabonský vývoj, paneurópske politické strany, federalizmus a podobne. Tretia najsilnejšia frakcia v europarlamente - ELDR -  združuje liberálne, čiže aspoň teoreticky volnotrhové strany (SASka momentálne rokuje o prijatí, ktoré bude s veľkou pravdepodobnosťou úspešné, predtým bolo členom odparené Slobodné Fórum). Tu sú moje zistenia:

• V EÚ je ešte stále aktívnych zopár trhovo premýšľajúcich ľudí, ako napríklad Kai Lucke, ktorého kritiku bailoutu Grécka bolo radosť počúvať.
• Je tam aj dosť opačných, ako napríklad Jorgo Chatzimarkakis, ktorý nadšene presadzoval opatrenia ako povinných 50% domácich výrobkov v supermarketoch.
• EÚ nie je demokracia, moc je v rukách komisie a úradníkov. Občan EÚ je bezmocný, jediné, čo môže ovplyvniť, je voľba poslancov, ktorých moc je reálne - no malá... Významné rozhodnutia ako napríklad euroval sa o nejakú verejnú mienku nestarajú. Našťastie, veľa ľudí si to tam uvedomuje a otvorene o tom hovorí.
• EÚ bude smerovať k väčšej jednote, v tom panovala zhoda. Ak sa vám to nepáči, budete sa s tým musieť zmieriť (alebo byť aktívnejší ako doteraz).
• Guy Verhofstadt, predseda liberálnej frakcie, bol veľkým sklamaním. Jeho nadšená obhajoba regulácii finančných trhov naháňala zimomriavky. Na odvážnu otázku mladého katalánca, ako môže považovať trh s administratívne určenou úrokovou mierou za neregulovaný, odpovedal nepochopitelné úroková miera ECB neovplyvňuje trhové úrokové miery. Človeku sa potom pýta, načo teda je?
• Potešením boli samotní účastníci. Podotýkam, nejednalo sa o žiadnych mladých liberálnych regrútov, boli to študenti a mladí pracujúci z krajín od Bieloruska až po Britániu, od ekonómov až po historikov (mal som pocit, že niektorí ani moc netušili, kam idú). Zástancovia voľného trhu však mali silné slovo a na absurdnosti typu CAP, či prevážanie parlamentu hore-dole z Bruselu do Štrasburgu, sa zosypala takmer jednohlasná kritika (ale nebol medzi nami ani jeden Francúz, tak možná preto). Väčšina tiež nezhltla rozprávky o sprisahaniach voči Euru, či nutnosti väčších regulácii.
• Na niektorých témach ako spoločná európska armáda, či rozšírenie EÚ, sa nedala nájsť ani štipka zhody. Bude to ešte sranda.
• Europarlament je megalomanský, ešte aj žrde na vlajky sú hrubé ako starý dub. Kto nevidel neuverí - neuverí, že to zaplatil zo svojich daní, ehm...

Celkovo mi európski liberáli prišli ako umiernení centristi. Radšej nechcem vidieť eurosocialistov....

Europarlament

Related posts:

1. Prežije Euro rok 2010?
2. Market FINESSE máj 2010
3. EÚ sa chystá nasypať NaCl do rany

Ropné a plynárenské spoločnosti v USA medzi rokmi 1981- 2008 zaplatili na daniach celkovo 1.95 bilióna dolárov (pre porovnanie, odhadovaný celkový príjem do federálneho rozpočtu pre rok 2010 je mierne pod 2.4 biliónom dolárov). Zisky odvetvia  za toto obdobie pritom dosiahli 1.4 bilióna dolárov, spoločnosti teda štátu vyplatili asi o 40% viac ako svojim akcionárom.

Ďaňové odvody intenzívne kopírujú pohyb cien ropy: daň z príjmov (tá tvorí len menšiu zložku z celkovej daňovej povinnosti popri spotrebnej dani, daní z nehnutelností a pod.) v roku 1998 (keď bola ceny ropy na minime) dosiahla 733 miliónov dolárov, zatiaľ čo v špičke v roku 2006 to bolo až 37 miliárd dolárov.

Dáta ukazujú, že nielen pre ropné krajiny, ale aj pre vyspelé štáty s diverzifikovanou výrobou (americké firmy za spomínané obdobie vyplatili 683 miliárd dolárov na daniach zahraničným vládam) je ropno-plynárenské odvetvie už dnes extrémne dôležitým zdrojom príjmov a akékoľvek obmedzenia by tvrdo zasiahli Obamov deravý federálny rozpočet.

Related posts:

1. Mexický záliv zachráni Kevin Costner
2. Cesta za novou ropou – z rias, alebo ju vyrobí sama Zem?
3. Provokuje Iránsku revolúciu CIA?

(schéma amerického systému zdravotnej starostlivosti po nedávnej reforme, od Austrianeconomists)

Related posts:

1. Obamova reforma zdravotníctva sa pohla
2. Obľubujeme správy, čo vzbudzujú úctu
3. Lov na softwarových pirátov sa stal skvelým biznisom

Verejná doprava zdarma nie je nijak revolučný nápad, po svete existuje množstvo iniciatív na jej zavedenie. Vo svete ho aplikovalo niekoľko desiatok menších miest, najväčšími sú Vero Beach na Floride, Hasselt v Belgicku či ostrov Hawaii (nie celý Hawai).

Hlavné argumenty pre:

• verejná doprava je silne dotovaná (v BA tvoria tržby MHD len asi 40% jej ceľkových výnosov). Odstránením časti administratívy by sa naviac niečo ušetrilo.
• Menej áut v meste. Ľudia budú ochotnejší jazdiť autobusmi a električkami. To so sebou nesie väčšiu bezpečnosť na cestách, chodníky bez zaparkovaných áut a čistejšie ovzdušie.
• Amen

Tých argumentov nie je mnoho, ale znejú vcelku pádne a lákavo. A hoci by som bral Bratislavu s menej autami všetkými rukami aj nohami a ja osobne by som mal dokonca prospech z MHD zdarma, obávam sa, že celospoločensky je to nevýhodné, hlavne pre občanov BA.

• Aj keď tržby sú nízke, tvoria nezanedbateľnú položku ca 33 miliónov €. Sulík odhaduje úspory odstránením administratívy súvisiacej s lístkami na 20 milónov €, čiže ostáva nahradiť dákych 13 miliónov €. To nerátam, že s prípadným nárastom pasažierov by narástlo opotrebenie vozového parku a ďalšie náklady. Pokiaľ mesto na to nedostane peniaze od zadĺženého štátu (a už vidím, ako Košice tlieskajú dotáciam z ich daní pre Blavu), jedna z mála možností, ako zvýšiť príjem, je zvýšiť daň z nehnuteľnosti, čo navrhuje aj Sulík. Super, lenže ak má BA +- 450 000 obyvateľov, vychádza to bratu na nejakých 30€ na osobu ročne, teda priemmernú rodinu by MHD "zdarma" stála zhruba 120€ ročne. Iank 30€ ročne, to je 60 základných lístkov
• Autá sa z BA nevytratia. Ak sa pozriete po uliciach, uvidíte 3 druhy vodičov. a)pánkov v kravatách vezúcich sa do mestského alebo business centra b) fachmanov vezúcich sa do fabrík na okrajoch BA, kde je cesta ďaleká, busom dlhá a ku konkrétnej fabrike často komplikovaná c)služobné vozidlá, od dodávok so zeleninou až po vládne mašiny. Ktorá z týchto skupín si presadne do autubusu? Asi žiadna, pretože na sedačke ešte pred minútou sedel bezdomovec Bronko, v lete je tam horko a v zime zadýchané okná, že nevidíte, kde ste a v špičke sa na vás tlači 10 upotených ľudí, z toho 6 sa vám snaží zobrať peňaženky a 3 chytiť za ...ruku. A znížená (nulová) cena tu nie je veľká motivácia - náklady na jazdenie a parkovanie v centre mesta autom sú také vysoke, že tých smiešnych 50-80 centov, prípadne ročenka za 200€ sú asi ťažko finančnou prekážkou už dnes. Jenoducho - časť ľudí nejazdí MHD, ale nie preto, že by bola drahá.
• Ekologická doprava je bicykel, nie smradľavá Karosa z roku 1991, ktorý sa krásne hodí na rovinatú Bratislavu (pokiaľ nebývate na Slavíne). Ja viem, je to o život, ale keď už ekológia, tak poriadne. MHD zdarma ešte viac zvýši rezignáciu v boji za cyklochodníky.
• Nespravodlivosť. Časť ľudí sa rozhodne ísť 25 minút pešo, miesto 10 minút autobusom, či už zo zdravotných, estetických, alebo environmentálnych dôvodov. Zopár samovrahov ide na bicykli. V rámci tohoto návrhu by museli platiť za MHD, hoci sa ich netýka. Čo takto zaviesť opravu defektov a centrovanie kolies zdarma pre všetkých obyvateľov? Alebo jedny tenisky vhodnote 30€ každý rok zdarma? Blízkosť centra či iných dôležitých zón je naviac aj zahrnutá v cene nehnuteľností a nájmov.

A ten najväčší protiargument - zrušením lístkov stratí MHD hlavný nástroj na kontrolu efektivity svojej prevádzky! Posilnenie vyťaženej linky, preskupenie existujúcich aby viac odpovedali toku ľudí, toto všetko dnes prináša zvýšenie tržieb, ktoré DPB motivuje konať efektívne (dúfam, bohužial obrovské dotácie túto motiváciu zase pekne znižujú). Cena je základnou trhovou informáciou, ktorou sa subjekty riadia. Čo bude motivovať MHD neustále zdokonalovať svoje služby, keď aj tak dostane svoj ročný balík peňazí, bez ohľadu na svoju snahu? Áno, môžeme sa pokúsiť zaviesť dáke výkonnostné indikátory, ale toto sme tu už raz zažili, zaviedla to KSČ a nebolo to bohviečo.

Zavedenie MHD zdarma by malo asi jediný zmysel len vtedy, ak by sa náklady na predaj lístkov plne vyrovnali tržbám z nich. V prípade Bratislavy by to však znamenalo iba to, že štát (v podaní mesta) opäť raz zoberie peniaze svojim občanom, vrátane tisícov tých, ktorí nechcú, alebo nemôžu využívať MHD, a dá ich inštitúcii, ktorá stratí aj posledný dôvod konať efektívne.

podpor na vybralisme.sk

tendenčný obrázok

Related posts:

1. Cesta za novou ropou – z rias, alebo ju vyrobí sama Zem?
2. Provokuje Iránsku revolúciu CIA?
3. Štrajky ubližujú všetkým

Na Číne je vtipné to, že hoci tam býva najviac ľudí na svete (presne 19.52% ľudstva), tak nikto poriadne nevie, čo sa tam deje. Econbrowser zostavil minimozajku z troch zdrojov, ktorá mierne poodhŕňa pomyselný závoj. Keďže všetci vieme, že s prasknutím čínskej realitnej bubliny príde k zániku slnečnej sústavy, pozrieme sa na to.

Jing Wu, Joseph Gyourko, and Yongheng Deng z NBER pripravili paper, ktorý si okrem Econbrowseru všimlli aj ďalší významní blogeri. Autori spracovali 300 aukcií stavebných pozemkov v Pekingu (pozemky totožnej kvality) a od roku 2003 im vyšiel 800% nárast cien.

zdroj: Wu, Gyourko, and Deng

Podobne je na tom aj vývoj cien bývania v 35 najväčších čínskych mestách.

zdroj: Wu, Gyourko, and Deng

Proti príliš negatívnemu videniu situácie na čínskom trhu oponoval pred časom Michael Kleist. Ceny v Číne prudko rastú, ale nepredstavuje to až také riziko, ako keby tomu tak bolo na západe. 25% Číňanov totiž kupuje reality za hotovsť, inak banky poskytujú prostriedky na maximálne 70% ceny nehnutelnosti a menej, len nízkonákladové bývanie je kryté do 80%. Zabavovanie a nútený predaj domov bankami je v Číne raritou.

Oproti tomu Mike Shedlock poznamenáva, že nie je cash ako cash. Je pravda, že Číňania veľkú časť hodnoty nehnuteľností vyplácajú v hotovosti, avšak táto hotovosť často pochádza zo svojpomocných fondov a rôznych pôžičiek, či už oficiálnych (na ktoré sú často uvalené úroky až niekoľko percent mesačne) alebo od rodiny a priateľov.

Samotný zdroj nárastu ceny je tiež zaujímavý. Wu, Gyourko a Deng si všimli, že ak pôdu nakupujú štátni developeri (developeri podliehajúci centrálnej vláde, pričom pôdu predávajú miestne vlády), dávajú priemerne o 27% vyššiu cenu ako keď sú na aukciách len neštátni investori. Lacný kapitál od štátnych bánk im umožňuje bezstarostne špekulovať na ďalší rast a prípadné vypuknutie vysokej inflácie aj za cenu preplácania všetkých naokolo.

Čína si je tejto situácie vedomá, preto v zime začala s opatreniami, ktoré by mali zabrániť prehrievaniu (nielen realitného) trhu. Výsledkom je prudký prepad Šanghajskej burzy, ktorý začal skôr je väčší než aktuálny (t.j. od apríla) pokles v Európe.

Čínsky realitný trh je extrémne neprehľadný, nielen vďaka masovej migrácii, ale aj štátnym štruktúram, ktoré jednou rukou predávajú a druhou kupujú nehnuteľnosti. S koncom slnečnej sústavy to nebude až také horúce, ale realitný krach v Číne by mohol pripraviť veľa šudí o úspory. A nielen Číňanov.

podporte článok na vybralisme.sk!

Related posts:

1. Obamova reforma zdravotníctva sa pohla

Minimálna mzda by mala byť okolo 24-32 hongkongských dolárov (zhruba 3€), pričom táto suma sa bude dotýkať 5-10% zamestnancov zarábajúcich menej. Spolu s minimálnou mzdou má prísť aj niekoľko zmien pracovného zákonníka, rozšírenie verejných služieb a ďalšie re-gu-la...,no veď vy viete čo.

Hoci Hong Kong mal svoje muchy (štátom riadený trh s pôdou a nehnuteľnosťami a na americký dolár fixovaná mena medzi tými najškaredšími), bol svetlým príkladom dobre fungujúcej krajiny s voľným trhom. Hoci sa Británia intenzívne snažila zaviesť svoj model welfare štátu aj tu, vždy narazila na tvrdý odpor svojho vlastného zástupcu (hlavne Sira Johna Cowperthwaite-a, ktorý bol finančným sekretárom v 60tych rokoch a tvrdo odmietal akékoľvek intervencie, vrátane štátom garantovaných vkladov v bankách po niekoľkých krachoch v roku 1965), tradične podporovaného čínskymi obchodníkmi, ktorí poznali vo svojej domovine, v tej dobe zmietanej hladomorom, že štát škodí biznisu keď do neho rýpe.

Ďalším zaťažkávacím testom bol prílev miliónov čínskych utečencov (počet obyvateľov HK sa v rokoch 1948-1965 zdvojnásobil), ktorí prišli s holými rukami (a často aj nohami) do krajiny s prakticky neexistujúcim sociálnym systémom. Keďže nemali inú možnosť, začali sa živiť ako vedeli. Výsledkom bol ekonomický rast neklesajúci pod 4% v žiadnom z predošlých päť desaťročí. Dnes je Hong-Kong v prvej desiatke krajín podľa HDP na hlavu.

Zavedenie minimálne mzdy na najnižšej úrovni (24 dolárov) môže zdvihnúť nezamestnanosť (dnes okolo 5%) asi o 1 percento. Ak by prešla najvyššia úroveň (32 dolárov), teoretické zvýšenie nezamestnanosti môže byť až dvojnásobné. Je to však len jeden krok z vlny regulácii, ktoré krajinu zasiahli za posledné dve desaťročia. Okrem otravných drobností ako povinné domáce licencovanie všetkých lekárov (pričom medicínu viac ako polovica medikov študuje v zahraničí) či nové označovanie potravín prišli v posledných rokoch aj vážnejšie veci, ako napríklad garantovaná schéma kryjúca hypotéky do 95% hodnoty nehnutelnosti, zatiaľ čo tradične konzervatívne banky doteraz požadovali maximálne 70%. Áno, smrdí to Fannie Mae a Freddie Mac cez celé Juhočínske more.

Hong Kong je stále skvelý štát na biznis, s malými daňami a umiernenou byrokraciou. Ale zišiel z cesty, ktorá ho priviedla tam kde je. Nakoniec, povedal tom aj sám Milton, ktorý ho kedysi tak obdivoval.

Páčil sa vám článok? Podporte EcoNoir a dostanete backlink!

Related posts:

1. EÚ sa chystá nasypať NaCl do rany
2. Obľubujeme správy, čo vzbudzujú úctu
3. Provokuje Iránsku revolúciu CIA?

Napríklad v sme.sk sme si predvčerom v článku Autá na Slovensku zlacneli o viac ako desatinu mohli prečítať toto:

Ceny služieb súvisiacich s opravami a údržbou, ako aj ceny náhradných dielov však naďalej rástli, a to výrazne nad mierou inflácie, čo potvrdzuje potrebu prísnejších pravidiel hospodárskej súťaže

  Pozrime sa na to bližšie.

Inflácia je imaginárne číslo

Všetky agregátne ekonomické veličiny ako HDP či nezamestnanosť sú problematické - konkrétnemu človeku toho moc nepovedia. Napríklad SQL špecialistovi dovjciferná miera nezamestnanosti žiaden strach nevyvolá. Ale s infláciou je to ešte horšie, pretože na tom, čo je to byť -nezamestnaný- sa dokáže veľká časť ľudí aspoň približne zhodnút. Ale na inflácii nie.

Príklady:

Ročná miera inflácie je podľa Štatistického úradu (akože) 2%

Henrieta pracuje ako predavačka v LIDLi. Býva u rodičov, má jedno školopovinné dieťa. 80% jej ročného príjmu je minutých na potraviny a ošatenie. Keďže v tomto segmente inflácia dosiahla (opäť akože) 10%, Henrietina ročná miera inflácie je výrazne na oficálnou mierou.

Florián sa rozhodol využiť pretlak ponuky na trhu áut a kúpiť nový automobil za hotovosť, ktorú našporil. Cena 14000€ pre neho znamená, že 74% jeho ročných výdavkov ide na statok, ktorý medziročne zlacnel o 10%. Florián tento rok teda zažil výraznú defláciu.

Čo z toho vyplýva? Prakticky všetky statky na trhu sa predávajú za ceny nižšie, alebo naopak vyššie, ako je miera inflácie, jednoducho preto, lebo je to umelo vytvorené číslo. Medzi produktami sú stovky takých, ktoré sa predávajú za ceny výrazne nad mierou inflácie. Podľa horeuvedeného tvrdenia by sme museli regulovať úplne všetko.

Otvorenie trhu zlacní náhradné diely

Opäť, žiadna skutočná logika. Stať sa to môže. Ale môže sa stať aj úplne opačná situácia - nárast súťaže vstupom neautorizovaných servisov prinesie väčší dopyt a teda aj potenciálne zdraženie originálnych dielov. A môže to priniesť aj zdraženie servisných služieb - v kvalitných servisoch. Málokto chce dať svoje auto Janovi z vedľajšej dediny, pretože po oprave sa mu vráti v ešte v horšom stave. Ale každé mestečko má svojich majstrov, ktorí sa vyznajú vo fachu. Ak sa k nim vďaka ich povesti začnú valiť majitelia dvojročných oktávok v záruke, tak si už majster rozmyslí, za koľko opraví vašu feldu ročník 97.

(A neodpustím si poznamenať, že zatiaľ čo v niektorých odvetviach je štát neúprosným obhajcom otvoreného trhu, v iných sa mu to akosi nezdá - však pošta,čo ty na to?)

Prevádzka auta sa zlacní...?

Podľa EU sa opravy a údržba podieľajú na nákladoch na prevádzku vozidla až 40%. Ale podarí sa tieto náklady skutočne znížiť a zefektívniť služby, tak ako si to napríklad predstavuje Joaquín Almunia, podpredseda Komisie zodpovedný za hospodársku súťaž? Otvorenie trhu sa môže zdať ako riešenie zhodné s libertariánskymi predstavami - ale nikdy nie za cenu násilia (v tomto prípade úradného rozkazu).

EU regulátori nám tu podsúvajú myšlienku, že automobilky sa na opravách neuveriteľne nabaľujú. Stačí letmý pohľad na hospodárske výsledky viacerých z nich a pochopíme, že až také horúce to nebude, ale to je len detail.

Autorizované servisy nevznikli len tak z plezíru. Aj keď kvalita ich práce býva niekedy terčom vtipov, často zaslúžene (avšak viaceré proti tomu bojujú), je to jedna z ciest, ako automobilky môžu nielen dostávať spätnú väzbu na kvalitu svojich áut, ale aj ako dozerať na kvalitu inštalovaných dielov. V časoch, keď Číňania či Thajci dokážu sfalšovať celé Ferrari, je snaha udržať kontrolu nad dielmi skutočne sisyfovská. A myslím, že väčšina vodičov dokáže po čase rozlíšiť hlavu válcov kúpenú od dodávateľa BMW, alebo v Novom Targu. Ľacná oprava nemusí znamenať lacnú prevádzku.

Prísnejšie pravidlá tu teda máme. Len je otázne, či ich bolo skutočne potreba, aj keď nám to noviny tak pekne predostreli.

Páčil sa vám článok? Podporte EcoNoir a dostanete backlink!

Related posts:

1. Prežije Euro rok 2010?
2. EÚ sa chystá nasypať NaCl do rany
3. Preč s neoliberalizmom!

Create and sort a pool of data; find the most appropriate information; deliver it - this is the basic principle of Web search. Modern web search engine consist of four basic parts [Hock, 2004, pp.62].

• A spider/crawler/ robot – computer program, running continuously on search engine's servers and entering every page it finds. If it finds a new page or content changed since the previous visit, it informs the index. The freshness and extent of results is dependant mainly on the quality of the spider.
• Index – a database of results delivered and updated by the spider. This is where the engine searches for the results. The quality of index determines the speed of delivery, but also richness of results.
• Search engine itself – an algorithm 'that identifies (retrieves) those pages in the database that match the criteria indicated by a user’s query' [Hock, 2004, pp.62]. It decides which result is the most appropriate for your query.
• Interface – a graphical and functional solution of the communication with user.

Search Before The Web

World Wide Web emerged during years 1989 - 1991 in CERN, the European Organization for Nuclear Research. The very first website served also as the first web navigator, since it maintained list of newly emerging sites. During the first months, Web consisted of few hundred pages, which belonged mainly to scientific institutions and universities. Users could navigate from one to another using direct hyperlink, or with help of news sites manually collecting new additions to web by e-mails, word-of-mouth or just randomly found [Schwartz, 1998]. First tool created to enable centralized search in number of these hand-made catalogues was W3Catalog.

The Web soon outgrew the possibility of self-maintained news sites and the need for general search engine was intense. There were few hundreds of sites 'providing services such as USENET news feeds, "anonymous" FTP1 archives, WHOIS directory servers, and community specific information, such as bibliographic databases for biological scientists.' [Schwartz, Emtage, Kahle, Neuman, 1992] The most prominent were WHOIS and X.500, where individual administrators could submit specific details about their sites, like domain, name or e-mail. However, the spectrum of information available was very limited and required direct (and technically non-trivial) cooperation of administrators.

It is important to mention the difference between the Internet and the Web. Mentioned tools were not web search engines; they navigated users in FTP (File Transfer Protocol) space. FTP is a way, how computers, interconnected in the Internet network communicate and share files. World Wide Web is a solution, how to turn their content into one entity, which is accessible by a Web browser. While there were hundreds of thousands computers connected on the Internet, sharing millions of files, the Web consisted of few hundred pages.

The first tool, partially comparable to modern web search engine was Archie, created in 1990. It was a simple script, programmed to fetch site listings of anonymous FTP files from world servers, index them and allow users to search it. However, Archie was indexing only files, not their content, and users had to know exact name of the file [Schwartz, Emtage, Kahle, Neuman, 1992]. Archie pioneered also the commercial side of searching the web. While initially offered free, since 1992 sites that incorporated Archie had to pay for it [Savetz, 1993]. Rapidly growing number of files caused constant problems with Archie's architecture and respond to a query could take several hours on a busy day [Bowman, Danzig, Schwartz, 1993].

Archie served as a search tool mainly for Internet, not Web. Gopher was created in 1991 for similar reason, but instead of collecting information about all files, it collected information about text files only on its servers. Veronica and Jughead were tools to search Gopher servers [Wall, 2001].

Web 1.0 Search

[or Search 1.0] Terms Web 1.0, Web 2.0 and Web 3.0 do not refer to some official standards but to a paradigm of how Web is constructed and used. The differences can be characterized as 'technological (scripting and presentation technologies used to render the site and allow one user interaction); structural (purpose and layout of the site); and sociological (notions of friends and groups)' [Cormode, Krishnamurthy, 2008]. It is more paradigm evolution than revolution; the shift has been continuous and we can only identify the prevailing paradigm. Web 1.0 is represented by static pages, created and updated by administrators, with no or little visitor's interaction .

The first robot, used to automatically and repeatedly access sites, appeared in 1993 and was called World Wide Web Wanderer. Its function was to count the size of the Web and index all pages in the first web index Wandex. However, its purpose was not to serve as a search tool [Underwood, 1994].

Its counterpart ALIWEB, which emerged around the same time and intended to serve primarily as an index, with a simple search function, used different attitude. It asked sites' administrators to submit an index file with site description. With no robots there was no bandwidth overload and the problem that 'they retrieve all documents that can be reached, even those that are not interesting or suitable to index,' disappeared.' [Koster, 1994] More information included in the description enabled users to search specific information. However, this project failed, mainly because it did not manage to convince site administrators to submit index files and its database remained very small, despite efforts to incorporate other databases in it [Sonnenreich, 1997].

Soon several other spiders started to crawl Web, most notably JumpStation and the Repository-Based Software Engineering (RBSE) engine. The former one is considered the first real web search engine. It independently crawled the Web and gathered information about titles and headers. Index was searchable using a simple web form for the first time; users could use keywords instead of exactly matching words. However, JumpStation did not rank the results, just provided a list of results. The project faded out after finance sources dried. RBSE engine offered simple ranking system, however as a NASA project it was not primarily intended for broad public.

The ranking system was further improved by Excite (first versions appeared in 1993), which used statistical analysis to discover relationships between words and deliver more accurate results [Sonnenreich, 1997]. Another major move ahead came with WebCrawler in 1994, which was the first web search engine to index full text, instead of just titles and headings [Underwood, 1994]. Later in 1994, Lycos search engine was the first to offer number of advanced features we can see today – it had very large index, offered not only links as results but also brief snippets from sites, simple use of operators and match score for results.

Number of similar search engines followed in 1994 and 1995 – most notably Infoseek, OpenText, Magellan, Inktomi, Northern Light, AskJeeves and AltaVista. The last mentioned had the most advanced spider [Lewis, 1995] and backed by high-end hardware it was prepared to cope with rising demand.

Year 1994 is connected with one more major milestone in web search history – the foundation of Yahoo!. The biggest problem of existing web search engines was relevancy. They depended on proper naming of documents and robots experienced increasing difficulty to recognize relevant and dependable sources among the millions of newly emerging sites. Yahoo! offered different solution – human edited hierarchical and searchable web directory. Despite not being a real search engine (it was using Inktomi's search engine and developed own one only later in 2004) it quickly gained large popularity. Visitors could search information using keywords, but they also simply could browse the directory full of descriptive information until they reached the desired source.

Yahoo! is one of the symbols of the dot.com boom. In late 90ties, it was one of the main stars in business world with share value rising from less than $1 in 1996 to over $118 in 2000. Yahoo! soon turned into a web portal – complex website offering news, e-mail and other services beside the basic search option. Advertising was important source of income, but Yahoo! also charged commercial sites for incorporation into its directory. Most of existing search engines followed the strategy of transformation into web portal.

Web 2.0 Search

Creating a web page became increasingly easy in late nineties and social networks like MySpace shifted interpersonal communication from privacy of e-mails into public virtual space. Sites enabled users to create profiles, blogs, or to submit reviews. The ability of visitor to interact with the site is the main feature of Web 2.0.

Main search engines were losing ability to cope with this environment. The relevancy of results depended mainly on simple statistical analysis of keyword density. Not only it was far from providing ideal results, rising commercial importance of Web caused emergence of Search Engine Optimization (SEO) techniques, which further biased the reliability of results provided by search engines. Sergey Brin and Lawrence Page proposed a new attitude [Brin, Page, 1998] in 1997. Their search engine was supposed to count backlinks (which have similar meaning as citations in academic writings) and use them to construct PageRank, a metric used to rate sites importance. In 1998, Google was launched.

Using backlinks as a voting system gave users the power to decide, what content should rank at the top. Google has been continuously improving its algorithm and today it uses dozens of indicators to count the value of a site – number and quality of backlinks, freshness, relevancy of content, domain and many others. Google's market share today accounts for about 2/3 of US searches [Nielsenwire. 2010]. Other engines follow Google's methods.

Google also chose different marketing strategy. It did not turn into web portal, but kept the extremely simple and clean design. The main income comes from contextual and search related adverts, which were pioneered by Goto.com (later bought by Yahoo!), but it was again Google to turn it into massive commercial success with its AdWords. Modern search engines offer broad number search functions, like image searches or local searches . Google itself runs over a hundred services beside search and offers complex solutions for websites, especially in terms of IT, marketing and analytics.

Web 3.0 search

While Web 2.0 was characterized by user's activity, Web 3.0 is characterized by the Web's response to this activity. The Web tries to understand user's action and react in a desired way – to deliver tailor-made content for each different visitor. This is possible thanks to large amount of information, available about the user, especially through the history if his actions and his personal information from virtual social spaces, most notably Facebook.

Search engines actual and expected developments reflect this situation. Personalized search based on user's search history appeared in 2005. However, Google missed the boom of social networks and thus the opportunity to harvest more information about users.

Related Web 3.0 challenge is the maximal freshness of results. New information spread extremely fast inside social networks, most notably in Twitter, which already has own search. Google offers live search box since December 2009, however, are disputable in terms of quality and relevancy [Sullivan, 2009].

Growing trend is also more focus on vertical search [Sullivan, 2007]. Search engines are trying to search a specific field to deliver most appropriate results. User can do it manually (for example by choosing to search in local search engine version), but the main challenge for engines is to discover the proper field of user's interest. To achieve this, they need tools to not only discover and index the Web content, but also user's characteristics.

Martin Vlachynsky
The University of Aberdeen
(Part of Managing Innovations class assignment)

PDF version

Search engines: history timeline

Bibliography

Brin, S., Page, L. 1998. Anatomy of a large-scale hypertextual web search engine. In Proceedings of the 7th International World Wide Web Conference (Brisbane, Australia, Apr. 14 –18). pp. 107–117.

Cormode, G., Krishnamurthy B., 2008. Key dierences between Web1.0 and Web2.0. First Monday, 13(6), June 2008.

Hock, Randolph. 2004. The Extreme Searcher's Guide to Web Search Engines. A Handbook for the Serious Searcher. Medford, NJ:

Internet World Stats. 2001. World Internet Usage and Population Statistics [online] Available at: http://www.internetworldstats.com/stats.htm [Accessed 10 April 2010].

Lewis, P.H. 1995. Digital Equipment Offers Web Browsers Its 'Super Spider', The New York Times, December 18, Available at: http://www.nytimes.com/1995/12/18/business/digital-equipment-offers-web-browsers-its-super-spider.html [Accessed 19April 2010].

Martijn Koster. 1994. ALIWEB – Archie-like indexing in the web. In Proceedings of the First International Conference on the World Wide Web, Geneva, Switzerland,.

Nielsenwire. 2010. Nielsen Reports February 2010 U.S. Search Rankings. The Nielsen Company [online] , Available at: http://blog.nielsen.com/nielsenwire/online_mobile/u-s-web-searches-top-10-2-billion-in-january [Accessed 22April 2010].

O'Reilly, T., 2005, Design Patterns and Business Models for the Next Generation of Software, oreilly.com, [online] (updated Oct. 2009) Available at http://oreilly.com/web2/archive/what-is-web-20.html [Accessed 8 April 2010]

Savetz Kevin. 1993. Life Before (And After) Archie. Internet Business Journal [online] Available at: http://www.savetz.com/articles/ibj_bunyip.php?sort=date [Accessed 10 April 2010].

Schwartz, Candy. 1998. Web search engines. Journal of the American Society for Information Science, 49(11), 973–982.

Schwartz, M. F., Emtage, A., Kahle, B., & Neuman, B. C. (1992). A comparison of Internet resource discovery approaches. Computer Systems, 5, 461–493.

Scocco, Daniel. 2006. The Abernathy – Utterback Model. Innovation Zen [online] (Updated August 29, 2006) Available at: http://innovationzen.com/blog/2006/08/29/innovation-management-theory-part-6/ [Accessed 22April 2010]

Slawski. Bill. 2006. Just what was the first search engine? SEO by the Sea [online] Available at: http://www.seobythesea.com/?p=106 [Accessed 12 April 2010].

Sonnenreich. Wes. 1997. A History of Search Engines. Wiley [online] Available at: http://www.wiley.com/legacy/compbooks/sonnenreich/history.html/ [Accessed 19April 2010].

Sullivan, Danny. 2007. Search 3.0: The Blended & Vertical Search Revolution. Search Engine Land [online] , (Updated on November 27, 2007) Available at: http://searchengineland.com/search-30-the-blended-vertical-search-revolution-12775 [Accessed 22April 2010].

Sullivan, Danny. 2009. Search & Real Time Madness. Search Engine Land [online] , (Updated on December 10, 2009) Available at: http://searchengineland.com/search-real-time-madness-31668 [Accessed 22April 2010].

Underwood, Lee. 1994. A Brief History of Search Engines. Webreference [online] (Updated: August 18, 2004) Available at: http://www.webreference.com/authoring/search_history/ [Accessed 09April 2010]. Utterback, J. and Abernathy, W. 1975. A Dynamic Model of Process and Product Innovation, Omega, 33 (1975), 639-656.

Wall, Aaron. 2001. History of Search Engines: From 1945 to Google 2007. Search Engine History [online] Available at: http://www.searchenginehistory.com/ [Accessed 06April 2010].

No related posts.

Ružové kravaty

Jednoduché. Keď kravaťáci tušia, že je zle, nosia tmavé ponuré kravaty. Keď sa časy vylepšujú, vylepšuje sa aj nálada finančníkov. A keďže v Lehman Brothers havajské košele nepovoľujú, vačšina vyjadrí svoju rozšafnú náladu jediným možným spôsobom - kravatou. Ružovou, žltou, svetlo fialovou...Blbosť? Povedzte to Bobobovi Allsbrookovi, hlavnému ekonómovi Regions Bank. Nezabudol dodať, že v poslednej dobe začali žiarivé farby opäť prevládať.

Telekomunikačná infraštruktúra

Dave Maddox vlastní niekoľko vysielačov pre mobilné siete v USA. Expanzia pokrytia pre niekoľkých operátorov z minulého leta podľa neho dala jasný signál - ekonomická situácia sa zlepší.

Smeti z reštaurácii

Ľudia v recesii rozmýšľajú kde ušetriť, a radšej si pred televízor zohrejú mrazenú pizzu, ako by mali ísť do reštaurácie, podobne aj pracovných obedov je pomenej. Keď začnú kopy smetí rásť, je to signál, že nálada sa obracia k lepšiemu. Trocha menej zapáchajúca úprava tohoto indikátoru hovorí, že miesto smetí môžeme radšej sledovať rast a úpadok reštaurácii.

Predaj riflí

Alebo tiež pekne po našom džínsov. Sú lacné (tie v USA, nie v AuParku) a preto je to jedna z prvých vecí, ktorú si ľudia po opadnutí recesie kúpia, aby si spravili radosť. Marshal Cohen, analytik NPD Group, dodáva, že predaje v roku 2009 rástli asi o 5%.

Nákupné tašky

Už spomínaný Marshal Cohen má okrem riflí aj inú záľubu - sleduje, v koľkých taškách ich ľudia nosia. Samotný počet ľudí v obchodoch totiž nemusí byť presný indikátor, vzhľadom k množstvu očumovačov. Preto Cohen v pravidelných intervaloch ráta vo vybraných obchodoch, koľko nákupných tašiek si ľudia odnášajú. V čase najväčších ekonomických prepadov počet tašiek klesol o 20% a ešte sa stále nevrátil na predrecesnú mieru.

Nútený predaj nehnutelností

Dobre, toto je trocha podvod na čitateľovi. Tento indikátor je pomerne známy a hojne používaný. Treba však nielen sledovať prílev nových domov zabavených bankami na trh, ale aj odlev tých stávajúcich. Realitný trh v USA sa ako-tak stabilizoval po dlhom čase, ale stále okolo 10% ľudí s hypotékou má problém so splácaním. V máji 1 zo 400 nehnutelností bola umiestnená na trh bankou.

Partičky golfu

Najlepšie obchody sa uzatvárajú pri golfe. Je to aj príležitosť vhodiť niečo do charitatívnej pokladničky a usmiať sa na fotku do lokálnych novín - ak sa darí. Mike Pascucci, majiteľ Sebonack Golf Club v Southamptone, sám vašnivý golfista,  zaznamenal počas krízy 50% prepad návštevnosti. A situácia sa bohužial v prípade tohoto ukazatela zatiaľ výrazne nezlepšuje. Možno všetci hrajú kolky.

Víno

Nie Hradná Svieca, ani rízling vlašský, ale archívne víno dražené na aukciách Christie's je dobrým predikátorom budúceho vývoja. Na rozdieľ od mnohých iných artiklov, ľudia dražiaci víno sú väčšinou špekulanti, znažiaci sa zarobiť. Na jeseň 2009 sa cena vydraženého vína oproti predošlému roku takmer zdvojnásobila. Dobré znamenie.

Dopyt po transporte

Keď firmy odhadujú nárast objednávok, dopredu si zajednajú špedičné služby. Richard Metzler z veľkej špedičnej firmy Greatwide, ktorá dodáva tovar Wal-Martu, hovorí, že dopyt po ich službách je ešte stále nestabilný.

Rušenie rezervácii v hoteloch

Keď sa začnú vo veľkom rušiť rezervácie v hoteloch, treba spozornieť, obchodu nevychádzajú plány. V zime 2008/2009 narástlo rušenie korporátnych rezervácii vo vychytenom Las Vegaskom hoteli MGM Mirage až na 50%, zatiaľ čo normálne sa pohybujú okolo 15%.

Páčil sa vám článok? Podporte EcoNoir a dostanete backlink!

ružová kravata

Related posts:

1. Cesta za novou ropou – z rias, alebo ju vyrobí sama Zem?
2. Ekonomický experiment na vlastnej koži
3. Lov na softwarových pirátov sa stal skvelým biznisom