Minimálna mzda by mala byť okolo 24-32 hongkongských dolárov (zhruba 3€), pričom táto suma sa bude dotýkať 5-10% zamestnancov zarábajúcich menej. Spolu s minimálnou mzdou má prísť aj niekoľko zmien pracovného zákonníka, rozšírenie verejných služieb a ďalšie re-gu-la…,no veď vy viete čo.

Hoci Hong Kong mal svoje muchy (štátom riadený trh s pôdou a nehnuteľnosťami a na americký dolár fixovaná mena medzi tými najškaredšími), bol svetlým príkladom dobre fungujúcej krajiny s voľným trhom. Hoci sa Británia intenzívne snažila zaviesť svoj model welfare štátu aj tu, vždy narazila na tvrdý odpor svojho vlastného zástupcu (hlavne Sira Johna Cowperthwaite-a, ktorý bol finančným sekretárom v 60tych rokoch a tvrdo odmietal akékoľvek intervencie, vrátane štátom garantovaných vkladov v bankách po niekoľkých krachoch v roku 1965), tradične podporovaného čínskymi obchodníkmi, ktorí poznali vo svojej domovine, v tej dobe zmietanej hladomorom, že štát škodí biznisu keď do neho rýpe.

Ďalším zaťažkávacím testom bol prílev miliónov čínskych utečencov (počet obyvateľov HK sa v rokoch 1948-1965 zdvojnásobil), ktorí prišli s holými rukami (a často aj nohami) do krajiny s prakticky neexistujúcim sociálnym systémom. Keďže nemali inú možnosť, začali sa živiť ako vedeli. Výsledkom bol ekonomický rast neklesajúci pod 4% v žiadnom z predošlých päť desaťročí. Dnes je Hong-Kong v prvej desiatke krajín podľa HDP na hlavu.

Zavedenie minimálne mzdy na najnižšej úrovni (24 dolárov) môže zdvihnúť nezamestnanosť (dnes okolo 5%) asi o 1 percento. Ak by prešla najvyššia úroveň (32 dolárov), teoretické zvýšenie nezamestnanosti môže byť až dvojnásobné. Je to však len jeden krok z vlny regulácii, ktoré krajinu zasiahli za posledné dve desaťročia. Okrem otravných drobností ako povinné domáce licencovanie všetkých lekárov (pričom medicínu viac ako polovica medikov študuje v zahraničí) či nové označovanie potravín prišli v posledných rokoch aj vážnejšie veci, ako napríklad garantovaná schéma kryjúca hypotéky do 95% hodnoty nehnutelnosti, zatiaľ čo tradične konzervatívne banky doteraz požadovali maximálne 70%. Áno, smrdí to Fannie Mae a Freddie Mac cez celé Juhočínske more.

Hong Kong je stále skvelý štát na biznis, s malými daňami a umiernenou byrokraciou. Ale zišiel z cesty, ktorá ho priviedla tam kde je. Nakoniec, povedal tom aj sám Milton, ktorý ho kedysi tak obdivoval.

Páčil sa vám článok? Podporte EcoNoir

Related posts:

1. EÚ sa chystá nasypať NaCl do rany
2. Obľubujeme správy, čo vzbudzujú úctu
3. Provokuje Iránsku revolúciu CIA?

Krízu máme stále nasťahovanú v obývačke, tak sa na nej priživím krátkym článočkom a silne zaujímavým linkom.

Dnešné časy bývajú prirovnávané práve k neslávnemu obdobiu 30.rokov. Netvrdím, že doba je ružová, rozhodne zažívame recesiu tuhšiu ako ruská zima, na druhej strane porovnávať dnešok s Veľkou Depresiou je stále pomerne nadsadené (ak hovoríme o všeobecných ekonomických ukazateľoch, ako je výška HDP či nezamestnanosť). Vidˇnasledujúce dáta pre USA:

Celková veľkosť HDP (mld. USD)

1929:$103.6
1930:$91.2
1931:$76.5
1932:$58.7
1933:$56.4
 

Celková reálna veľkosť HDP (mld. USD z roku 2005)

1929: $977.0
1930: $892.8
1931: $834.9
1932: $725.8
1933: $716.4
 

Nezamestnanosť
1929: 3.2%
1930: 8.9%
1931: 16.3%
1932: 24.1%
1933: 24.9%

Hodnota Dow Jones IA
September 1929: 381.17
Júl 1932: 41.22

štátne výdaje  (inflačne očistené mld. USD)

Hoover
1929: $9.4
1930: $10.0
1931: $9.9
1932: $8.7
priemer: 12.0% HDP

Rooseveltov New Deal
1933: $8.7 billion
1934: $10.5
1935: $10.9
1936: $13.1
1937: $12.8
1938: $13.8
1939: $14.8
priemer: 15.4% HDP

Druhá svetová vojna
1940: $15.0 mld
1941: $26.5
1942: $62.7
1943: $94.8
1944: $105.3
1945: $93
Priemer: 35.3% HDP

Počet činných bánk

1929: 25,568
1933: 14,771

Súkromné výdaje (mld. USD)

                                             1929    1933
Strava                                 $19.5   $11.5
Bývanie                              $11.5   $ 7.5
Oblečenie                          $11.2   $ 5.4
Automobily                         $ 2.6    $ 0.8
Zdr. starostlivosť               $ 2.9    $ 1.9
Hodnota akcii na NYSE   $89.0   $19.0

Počet návštev kina

1927: 57 miliónov
1930: 90 miliónov
1931: 80 miliónov
1932: 60 miliónov
1933: 50 miliónov
(odolnosť Hollywoodu voči depresii je len mýtus…)

1920-1928: 12.1
1929:            18.1
1930-1940: 15.4

(dáta tu tu a tu)

Porovnanie s aktuálnymi dátami je zatiaľ nepríliš možné, pretože prvý skutočne zlý rok bude až rok 2009 a na tieto dáta si ešte chvíľu počkáme. Na ilustráciu pre tých, ktorý nesledujú aktuálne dianie tak pozorne: USA v roku 2008 rástli zhruba o 1%, v tomto roku sa predpokladá prepad okolo 2%. Nezamestnanosť je 9,7%, pričom do mája 2008 sa pohybovala tesne pod päť percentnou hranicou.

No a ešte to "niečo viac".  Tým je blog News from 1930, ktorý deň po dni zverejňuje správy zo 79 rokov starých vydaní Wall Street Journal. Môžete si porovnať, ako média pristupovali ku kríze vtedy a dnes.

Takto to vyzeralo 6.9.1930:

Market appeared to have been strengthened by past two days of consolidation; bulls encouraged by failure of bear efforts to bring out liquidation; also by increase of $8M in brokers’ loans, taken as sign of greater public participation (though a relatively small increase). Retailers strong following news of improving Aug. sales at Woolworth. Major industrials recovered vigorously from recent lows. Amusements, utilities, banks also strong. Volume increased as prices went higher, and “bullish demonstrations” spread. Rails and oils neglected. Market closed on day’s highs. Bond market strong; Dow 40 bond average at new 1930 high of 97.29; high grade corp. strong; convertibles more active; govts irregular, little changed.

Market opinion now sharply divided; bears cite repeated failure to break through 241 resistance level, bad farm news, and recent bad business news; bulls point to market resistance to selling (volume drying up on declines), and to strong positive reaction to good news as indicating path of least resistance is upward.

More brokerage houses advising purchase of stocks in their market letters; considered supporting factor for market.

One broker advises patience for current type of market; “If you hold the good stocks long enough you are bound to make money,” but if the average trader buys a stock and “it fails to move as expected, he soon tires and sells out.”

Veteran observers encouraged by recent bond market action; strength has spread from bonds to preferred stocks; this usually precedes rise in common stocks.

Bank merger rumors recently revived; possible resumption of vigorous 1929 competition to become largest financial institution.

Foreign markets including London, Paris, and Berlin sharply higher in past week; however, no increase in public trading seen and little foreign buying in New York.

Related posts:

1. Niečo málo o štátnom bankrote
2. Rakuskaskola.sk – Nový free market web
3. Free market videá so slovenskými titulkami

Odbory sa za posledných 70 rokov zmenili z podvratných živlov potieraných políciou na obávaného partnera vo vyjednávaní so štátom aj zamestnávateľmi. Hrozba celonárodného štrajku veľkej organizácie často naženie strach politikom, ktorí nechcú čeliť žiadnym problémom, a pristúpia na dohodu. V osemdesiatych rokoch však dvakrát odbory narazili na viac ako odhodlaných súperov.

Ronald Reagan a PATCO

V roku 1981 Professional Air Traffic Controllers Organization (PATCO), odborová organizácia leteckých dispečerov, požadovala balík opatrení, ktorý obsahoval zvýšenie platu o $10000 (pričom ich plat sa pohyboval od $20 000 do $40 000), štvordňový pracovný týždeň a dôchodkové benefity. Alternatívou bol celonárodný štrajk, ktorý by zastavil leteckú prepravu v krajine. Federal Aviation Administration (FAA) im ponúkol kratší týždeň a 10% príplatok za nočné služby. To sa dispečerom nepáčilo a vo vedomí o svojej dôležitosti pre krajinu 3 augusta vstúpilo 13 000 (z 17 500) členov do štrajku.

Porušili tým však klauzulu pracovnej zmluvy, ktorá im ako federálnym zamestnancom zakazovala štrajkovať (ktorá však bola skôr symbolická, dispečeri štrajkovali už v rokoch 1969 a1970). Denné náklady štrajku sa odhadovali na $30 miliónov a hrozil rýchly kolaps celej ekonomiky, čoho si boli dispečeri vedomí. Akékoľvek hrozby vlády považovali za blafovanie. Nepočítali však s Reaganovou tvrdosťou.

Po tom, čo sa v 48 hodinovej lehote nevrátili, spustili náhradný plán. K 2000 neštrajkujúcim sa pridalo 3000 inšpektorov a 900 armádnych dispečerov. Operatívne sa uzavreli menšie veže a veľké letiská zredukovali lety. Zároveň inštruktorské školy prudko zvýšili činnosť. Len v prvých 4 týždňoch sa prihlásilo 45 000 adeptov o toto lukratívne zamestnanie. 

Štrajkujúci spočiatku upozorňovali na bezpečnosť takejto prevádzky, ale ako plynul čas a náhradný plán hladko fungoval, začali nervóznieť. Ich pozícia nakoniec nebola taká neotrasiteľná. 11 000 dispečerov dostalo výpoveď a na odbory bola uvalená pokuta $1 milíon denne. Štrajk nakoniec ešte viedol k zníženiu nákladov, kedže prevádzku sa podarilo optimalizovať aj pre menší počet dispečerov. Reaganovi niektorí vyčítali, že nesplnil predvolebný sľub dispečerom, na druhej strane preukázal veľkú rozhodnosť, keď v recesnom roku 1981 čelil takejto viac ako odvážnej požiadavke.

Thatcherová a baníci

Železná lady mala v roku 1984 pozíciu o dosť ťažšiu. Zatiaľ čo nadpriemerne platení dispečeri mali len malé sympatie verejnosti, priemyselné odbory predstavovali v Británii obrovskú moc, prerastajúcu celou ekonomikou a spoločnosťou.V 70. rokoch bolo až 5000 štrajkov ročne, čo pravidelne ochromovalo už tak potácajúcu sa britskú ekonomiku. Odborári mali často kľúčové slovo v podnikoch a účasť na štrajkoch (vďaka verejnému hlasovaniu) bola prakticky povinná, tým čo chceli napriek všetkému pracovať sa tomu fyzicky bránilo. Pre Britániu to predstavovalo značný problém – tradičné odvetiva ako lodiarstvo, oceliarstvo, či baníctvo bolo na ústupe a vkonkurenčnom svete sa pravidelne ochromované fabriky len ťažko mohli presadiť.

Obzvlášť niektoré bane boli beznádejne stratové a ťažko dotované (ťažobný priemysel bol znárodnený), čo sa konzervatívci na čele s Thatcherovou pokúsili zmeniť. Plán zatvoriť (=zrušiť dotácie)  viac ako dve desiatky šácht sa prirodzene baníkom nepáčil a tak na jar 1984 postupne vypukli štrajky v dotknutých oblastiach. Vypuklo množstvo krvavých šarvátok s políciou, pri najväčšej z nich, známej ako Bitka o Orgreave, bojovalo na oboch stranách okolo 10 000 ľudí. V čase kulminácie štrajkovalo okolo 150 000 baníkov.

Baníci však stratili veľkú výhodu, ktorú mali v 70tych rokoch. Výroba ekletrickej energie a tepla už nebola tak závislá na uhlí a black outy sa prakticky nevyskytli. Logistika tisícov štrajkujúcich vyčerpávala pokladnicu odborov a dlhodobá strata príjmu tvrdo zasiahla baníkov. Nehovoriac o tom, že ako čas bežal, neudržiavané bane zaplavovala voda a zhoršovala vidinu záchrany.

Podpora verejnosti bola spočiatku značná, ako však pokračovali násilnosti, postupne klesala. Štrajkujúci napádali tých, ktorí pokračovali v práci a všetko vyvrcholilo vraždou taxikára, ktorý viezol baníka do práce. V decembri už začali chápať, že svoj cieľ nedosiahnu Baníci sa pomaly vracali do práce a v marci 1985 odbory formálne odhlasovali koniec štrajkov.

Odbory nedosiahli prakticky nič, okrem straty reputácie a verejnej podpory. Zatváranie nerentabilných baní pokračovalo celé 80. a 90. roky. Železná lady si vytvorila dobrý odrazový mostík pre ďalšie reformy pracovného trhu.

Related posts:

1. Koniec jednej éry? Hong Kong zavádza minimálnu mzdu
2. Euro a naplnené proroctvo