![ESM: Základy eurohrádze položené [aka unbeknownst to most... punk is not dead!]](http://www.econoir.sk/wp-content/themes/Spexel/thumb.php?src=uploads/7076_38c9.jpg&h=62&w=71&zc=1)
Čo sa stane po gréckom defaulte? (Zero Hedge&Telegraph)
Obvykle neprekladám články, ale tento pokladám za natoľko zásadný, že ho posúvam ďalej v slovenčine. Originál článku – What happens when Greece defaults na The Telegraph a predhovor na Here Is What Happens After Greece Defaults by Zero Hedge.
Keď príde reč na Grécko, všetci sú už otrávení zo zavádzajúcich európskych politikov, ktorí dokonca priznávajú otvorenú lož, a tiež unavení z investičných bánk, snažiacich sa spraviť situáciu znesitelnejšou, ak ju zaobalia do nejakej vzletnej frázy, ktoré sú niekedy až smiešne (ako napríklad nedávno pri Sovereign Liability Management Exercise).
Pravdou je, že Grécko sa poskladá ako záhradná stolička, či to bude zajtra (čo by bolo najrozumnejšie), alebo o rok, keď sa minú záchranné peniaze, je nepodstatné. Podstatné je, čo sa stane potom, keď bude prah krajiny Nikdynikdy prekročený, a svet sa opäť raz bude pozerať na krutú realitu. Andrew Lilico z The Telegraph zostavil pravdepodobne najreálnejší zoznam bezprostredných dôsledkov prekročenia dlhopisovej rieky Styx.
Čo sa stane, keď Grécko defaultuje:
- Káždá banka v Grécku sa stane okamžite insolventnou
- Grécka vláda znárodní všetky banky
- Grécka vláda okamžité zakáže výbery z bánk
- Aby sa zabránilo masovým nepokojom (ako v roku 2002 v Argentíne, keď musel prezident utiecť z paláca vrtulníkom pred rozzúrenými vkladateľmi), grécka vláda vyhlási zákaz vychádzania, alebo dokonca všobecné stanné právo.
- Grécko nanovo denominuje všetok dlh na Novú Drachmu, alebo ako nazve novú menu (štandartný postup pri defaulte).
- Nová Drachma stratí okolo 30-70% hodnoty (pravdepodobne 50%, ale možno aj viac), čím pôvodné eurobondy stratia okolo 50% hodnoty.
- Behom pár dní Íri prestanú kryť dlhy miestnych bánk.
- Portugalsko sa rozhodne na základe vývoja v Grécku, či sa vydá rovnakou cestou.
- Niekoľko francúzskych a nemeckých bánk utrpí rozsiahle straty a prestane spĺňať podmienku kapitálovej primeranosti.
- Európska Centrálna Banka sa stane insolventnou, vzhľadom k vysokej expozícii voči gréckemu štátnemu dlhu a voči dlhu gréckych a írskych bánk.
- Vlády Nemecka a Francúzska sa rozhodnú, či (a) rekapitalizujú ECB (b) umožnia ECB tlačiť peniaze na obnovenie solventnosti. (Keďže ECB je vystavená väčšinou iba euro-dlhom, môže sa vyinflovať. To je samozrejme výslovne zakázané v jej zakladateľských listinách, na druhej strane, aj bailout Grécka a Portugalska bol zmluvami EÚ zakázaný, a napriek tomu sa bez väčšieho kriku spravil, takže legálnosť nebude hrať veľkú rolu ani v prípade ECB)
- Nemecko a Francúzsko rekapitalizujú svoje banky, ale zároveň vyhlásia koniec všetkým bailoutom.
- Nastane bitka na trhu španielskych bankových dlhopisov, keďže ich vlastníci budú čakať debt-equity swapy (výmenu dlhopisov za majetok).
- Tieto očakávania sa ukáže správne, kedže Španieli sa rozhodnú reštrukturalizovať dlh miestnych bánk rekapitalizovaním viacerých bánk práve cez debt-equity swapy.
- Držitelia týchto dlhopisov sa budú sťažovať na španielsky bankový sektor na Európskom súde pre ľudské práva (a na mnohých iných) na porušenie vlastníckych práv, ale potrvá roky, kým sa tým niekto začne zaoberať, a potom to bude každému už jedno.
- Pozornosť trhov sa prenesie na britské banky…
Ja ešte dodám, čo by to mohlo znamenať pre Slovensko.
- Zdraženie dlhu. Ako periférna ekonomika dostaneme väčšiu rizikovú prirážku. Časť štátneho rozpočtu sa bude musieť presunúť na splácanie vyšších úrokov, reálnejšia situácia je, že vláda zvolí vestu vyšších deficitov a zrýchli zadlžovanie.
- Nárast inflácie. Už dnes dosahuje okolo 4%, ak sa ECB začne vyinflovávať, môžeme čakať dvojcifernú infláciu.
- Oslabenie Eura, a teda zdraženie dovozov – ropa, komodity…
- Ďalší prepad cenných papierov v držaní dôchodkových fondov a iných fondov zameraných na Európu
- Spomalenie rastu v Nemecku, s priamym dopadom na Slovensko a všetko s tým spojené
Popularity: 35% [?]
Related posts:
Velmi zaujimave, trefne, logicky nadvazujuce. Len skoda, ze citatel, neovladajuci ekon. terminologiu sa straca v urcitych pojmoch. Myslim, ze by bolo dobre obcas niektore veci prelozit do zrozumitelnejsej reci – aj ked v pripade ekonomickych terminov to nie je jednoduche. Ale dakujem za clanok.
Konzekvencie pre SR:
- nominalne zdrazenie dlhu je pravdepodobne, ale pri vysokej inflacii realna hodnota dlhu moze klesat.
- narast inflacii: tazko povedat, ze napr Nemecko (ktore ma vyssi rast ako SR, teda aj inflacne tlaky su tam porovnavatelne so situaciou na Slovensko) by akceptovalo dvojcifernu inflaciu.
- Oslabenie Eura: mozno ano, mozno nie; zadlzenost EU nie je horsia ako zadlzenost USA alebo Japonska; problem Europy je nejasnost kompetencii, neschopnost prijat rychle rozhodnutia, atd. Grecky default by prakticky znamenal z urciteho hladiska jasnejsiu situaciu. Oslabenie eura je pravdepodobna (najma docasne oslabenie), ale dlhodoby vplyv defaultu na kurz eura nie je celkom jednoznacny.
- Spomalenie rastu v Nemecku, s priamym dopadom na Slovensko tiez nie je uplne iste, pripadny slaby kurz eura by vyrazne zvysil konkurencieschopnost Europy a najma Nemecka.
Pravda je taka, ze nikto nevie ani odhadnut, ze co a ako bude v pripade defaultu Grecka a najma z toho vyplyva ten vseobecny strach z defaultu.
@Martin: Budem an to nabuduce mysliet, bolo to troska narychlo, kto niecomu nerozumie (popravde ja som nad tymi debt-equity swapmi tiez musel premyslat), nech sa smelo pyta :)
@Shunda: vsetko su samozrejme len dohady, ale podporene faktami. Realna hodnota dlhu moze pri inflacii klesat, ale iba chvilu – akonahle bude dlh treba obnovit cast dlhu (tj splatit existujuce dlhopisy a vydat nove) inflacia uz bude zaratana v urokoch.
A co Nemecko spravi, ked nebude chciet akceptovat inflaciu? Moze sa akurat tak vratit k marke. Vsetko zavisi od ECB, a je viac ako symbolicke, ze novym sefom sa stal Talian, a nie nemec Weber, ktoreho kopli do zadku, pretoze namietal voci bailoutom Portugalska a Grecka.
Oslabenie Eura – ano, v tomto pripade sa bavime v horizonte mesiacov, kolaps Greckeho financneho systemu by poslali Euro dole, ale v dlhodobom horizonte zalezi, kto bude tlacit rychlejsie, ci ECB alebo FED. USA ma ale miernu vyhodu v tom, ze dolar je (este stale…) rezervna mena.
Spomalenie rastu – toto je opat len odhad, ale ak by sa viacere nemecke banky dostali do problemov, znamenalo by to znacne problemy pre firmy ziskat nove uvery. Pokles Eura bude posobit proti tomu, co bude silnejsie je tazko povedat, ale nemyslim si ze sucasny rast by bol udrzatelny.
V tom poslednom suhlasim. Je to o pristupe – velka ocista, alebo apokalypsa? :)
Ako si myslite ze sa vyvynie situacia realit a vypotek?
Na jednej strane inflacia posobi takisto aj na ceny nehnutelnosti, na druhej strane mozeme ocakavat opatovne sprisnenie podmienok udelovania hypotek, ktore bude posobit opacnym smerom.
Slovensko ma v tomto ‘vyhodu’ ze je tu stale nedostatok kvalitneho byvania a udelovanie hypotek sa riadilo vzdy konzervativnymi pravidlami, takze ja osobne (ako stastny majitel hypoteky) neocakavam nic vynimocne, skor stagnaciu (=rast na urovni inflacie alebo mierne pod), co sa tyka cien realit. Ale to je len moj ‘expertny’ odhad, nemam v rukach konkretne cisla.
Hm,myslíte si, že by pomohlo zamenenie úspor na CHF? Je to síce tzv.bezpečný prístav,ale široko daleko je Švajčiarsko obklopené eurozónou.
Myslim ze ano, podobne norske koruny, mozno este kanadske dolare z tych beznejsie dostupnych mien (problem je akurat ten, ze len tak cez zmenaren na to hodia taky spread, ze az). To ze je Svajciarsko obklopene eurozonou nehra podla mna zasadnejsiu rolu. Dokonca aj CNB verim viac ako ECB…
Článok je nepochybne zaujímavý, ale…
“Obvykle neprekladám články, ale tento pokladám za natoľko zásadný, že ho posúvam ďalej v slovenčine.”
To je chvályhodné… až na to, že prekladateľ by mal solídne ovládať nielen jazyk, z ktorého prekladá, ale aj ten, DO KTORĚHO prekladá. Najkrajšia ukážka:
“ak sa ECB začne vyinflovávať” = ???
Azda nejaká orwellovská “novoreč” (newspeak)?
Ok, ospravedlnujem sa za libertariansky newspeak :), myslim ale, ze sa vsetci rozumieme. “Ak ECB zacne riesit nesolventnost inflaciou penaznej zasoby” neznie tak uderne…
Prrr! Nebuzerujte uz tolko autora za nepouzivanie tych nudnych, zle pochopitelnych a zlo zaobalujucich, nekorektne vylepsujucich, vychytralych ekonomickych terminov.
Len nech je clanok fakticky a logicky spravne, to je hlavne! A na trapne terminy ekonomickej pavedy je sa treba vysrať. Ak už, tak patria maximalne do zatvoriek za normalny text.
My chceme tym fin.transferom aj rozumiet, nie je to tak tazke, keby sa pouzivala normalna nevyumelkovana rec…
podla mna ‘Spomalenie rastu’ vylucuje ‘Narast inflacie’ takze nemozu nastat obidve javy sucasne – na stagflaciu nie su predpoklady. Za druhe ECB sa zatial tvari ze nepripusti ani riziko inflacie, tazko by pripustila aby inflacia naozaj dosiahla dvojciferne hodnoty. Za tretie, inflacia je sposobena hlavne rastom ceny energii, a tie sa zda sa stabilizovali, takze argumentovat ze dnes je inflacia 4% – co nie je – v eurozone je (Bez energii) pod 2% – znamena vyjst z chybnych predpokladov.
Na zaver – Grecko nemusi prejst na Novu Drachmu, moze prijat zakon ktorym devalvuje dlh na 50% hodnoty, alebo odlozi splatky alebo nieco podobne – vacsina statneho dlhu spada pod grecke zakony. Nieco podobne urobil Island s velkym uspechom – prijal zakon ktorym podmienil splacanie dlhu rastom ekonomiky. To by mohla byt pre Grecko inspiracia.
Preco nie stagflacia? Ja vychadzam z pomerne masivneho monetarneho uvolnenia, ktore bolo pouzite na zachranu grecka a irska (ECB vymenila realny cash za grecke papieriky). ECB pripusti to, co sa jej dovoli – ak zacne kolabovat financny trh, sluby pojdu bokom. Inflacia ktoru reportuje urad je jedna vec, skutocna inflacia jednotlivca druha (hlavne ak sa pozrieme na rast cien potravin). Rast cien enegie je taka vecna odpoved, ale podla mna ma len maly podiel (elektrina a plyn us u nas regulovane, ropa je na cenovej urovni roku 2008)
Grecko musi prijat Novu Drachmu nie kvoli splateniu dlhu, ale kvoli tomu, aby obnovilo konkurencieschopnost, inak mu bankrot nijak nepomoze. Druha moznost je zosekat Grecke platy a ine ceny o 30-50%, ale to je myslim nerealne .)
na stagflaciu potrebujes velke ocakavanie inflacie, a existuju uvahy ze uz samotne ocakavanie inflacie by vyriesilo sucasne ekonomicke problemy (pretoze vsetci by zacali minat uspory a ekonomika by sa vzchopila)
a je pravda ze Grecko potrebuje obnovit konkurencieschopnost, a nova Drachma by mu pomohla, ale nova mena by znamenala nezanedbatelne naklady – takze podla mna nie je zrejme ze by prechodom na novu menu Grecko ziskalo. to je uz celkom ina uvaha
Tu sa asi nezhodneme na fundamentalnych pricinach krizy. U mna su to chybne investicie, az cielene vyvolavanie bublin (reality, automob priemysel,’zeleny’ priemysel), nie keynesiansky nedostatok dopytu, takze inflacia by to neriesila.
naklady by samozrejme boli, ale pri momentalnom nastaveni Grecka tak ako je nevidim nejake riesenie, jedine ze by sa podarilo systematicky prebudovat ten uzasne neefektivny stat…uvidime