Izrael, Gaza a neistá budúcnosť

Hneď dve dôležité správy týkajúce sa Izraela sa objavili behom posledných 24 hodín. Tá neskoršia získala okamžitú pozornosť celého sveta, tá skoršia prebehla takmer bez povšimnutia, obe ale dobre ilustrujú dnešné postavenie Izrela a výbušnosť blízkeho východu.

Ako iste tušíte, tá prvá je o konfliktu na lodiach smerujúcich do pásma Gazy. Tá druhá hovorí o nasadení ponoriek vybavených jadrovými strelami ku brehom Iránu. Schyľuje sa k veľkej vojne? Pre pochopenie najskôr trocha histórie.

Izrael sa od svojho vzniku v roku 1948 potýkal s nepriateľstvom okolných štátov, teda Sýriou, Egyptom, Jordánskom a Libanonom. Zvíťazil v sérii vojen (1948, 1956, 1967, 1973), v roku 1979 uzavrel prímerie s najväčším a najnebezpečnejším nepriateľom, Egyptom, a odvtedy vybudoval armádu, proti ktorej v priamom boji neobstojí ani jeden zo susedov.

Vo vojne v roku 1967 obsadil Gazu, Západný Breh a Golanské Výšiny (a na čas aj Sinaj) aby získal potrebnú strategickú hĺbku, t.j. schopnosť ústúpiť a manévrovať (cez Golanské výšiny útočila Sýria, proti Jordánsku mohli vybudovať na rieke Jordán oveľa lepšiu obranu a Gaza bol dlhý výbežok egyptského územia prenikajúci hlboko za izraelské línie). Izrael si svoj krk počas studenej vojny uchránil, ale zarobil si na problémy iného druhu.

Dnes je v situácii, keď mu obrovská vojenská sila (7.5 miliónová krajina disponuje zhruba 2000 Merkavami a 400 lietadlami F-15 a F-16) istí základné prežitie, ale ponúka len hmlistú budúcnosť.

Jeho hlavným nepriateľom sa stal Hizbaláh, militantná organizácia, ovládajúca Libanonskú politiku, výdatne podporovaná Sýriou a Iránom. Hizbaláh vytrvalo ostreloval sever Izraela až do vojny v roku 2006, keď utrpel výrazné straty a musel sa stiahnuť. Tu sa však možnoti Izraelskej armády končia. Hizbaláh je možné potlačiť a pridusiť, ale nie zničiť konvečnými prostriedkami, keďže nie je príliš závislý na štáte a ekonomike. Hizbaláh za posledné roky získal zhruba 40 000 rakiet, vrátane Scud-ov, schopných zasiahnuť akékoľvek izraelské mesto a niesť chemické hlavice. A vzhľadom k jeho minulosti ich nebude váhať použiť, keď ucíti, že je ten pravý čas. Izrael tomu veľmi dobre rozumie a preto sa snaží preťať prívod z Iránu a Sýrie. Tomu zase veľmi dobre rozumie Irán, ktorý by nedokázal odolať Izraelskej konvečnej sile, preto sa snaží čo najskôr vyrobiť jadrovú zbraň.

Gaza je oproti tomu malé ihrisko. Hamas prišiel o väčšinu zbraní počas operácie Cast Lead, ktorá zastavila odpaľovanie rakiet na izraelské územie. Izrael sa snaží za každú cenu zamedziť znovu vyzbrojeniu Hamasu a prezentuje to viac ako dôrazne, tak ako pri dnešnom incidente, čo má ale za následok obrovské napätie a izoláciu obyvateľov Gazy, ktorí sú odrezaní nielen od Izraela, ale aj od Egypta, ktorý má dosť svojho Moslimského Bratstva a o Hamas nestojí.

Gaza je však vojensky pre Izrael bezvýznamná, je to len malá kópia veľkého konfliktu na severe. Izrael si dobre uvedomuje nebezpečie jadrového Iránu a už v minulosti (1981 v Iraku a 2007 v Sýrii) ukázal, že neváha v takom prípade preventívne zakročiť. Je tu ale problém. V prípade útoku na Iránske zariadenia totiž len ťažko dokáže viac, ako iba oddialiť výrobu atómovej bomby o pár rokov a vyvolať pravdepodobne raketovú odvetu Iránu a Hizbaláhu, vrátane chemických zbraní.

Napriek tomu je vysoká šanca, že sa útok uskutoční, pretože Izrael nevidí iné riešenie. Dokonca údajne varoval čínskych diplomatov a pozval ich na inšpekciu leteckých síl, aby predviedol, že na útok má. Čína, pre ktorú posledné čo chce je ďalší problém s ropu, by tak mala byť viac naklonená sankciám voči Iránu. Umiestnenie spomínaných ponoriek a tvrdé zastavenie konvoja do Gazy je len ďalším logickým krokom v sérii udalostí, keď Izrael prezentuje svoje odhodlanie.

Izrael má veľmi tienisté vyhliadky, či už zaútočí na Irán, či nie. V oboch prípadoch mu hrozia rozsiahle raketové útoky od Iránu, alebo Hizbaláhu, alebo oboch. Izrael buduje pravdepodobne najlepší protiraketový štít na svete, ale ten nikdy nedokáže zastaviť dostatočné množstvo striel. Konvenčná nadradenosť sa dostala do patu a Izraelské nukleárne zbrane môžu zastrašiť, ale ako sa vyjadril významný Iránsky klerik a zástanca jadrového útoku na Izrael Rafsanjani: "Jedna atómová bomba len poškodí moslimský svet, ale Izrael zničí."

Ak chce Izrael uspieť a zabezpečiť svoju budúcnosť nie v kryte a všeobecnej mobilizácii, ale v mieri, aký zažil len v krátkych zábleskoch svojej existencie, musí rozvinúť úplne iné sily, než tankové zbory - musí posunúť svoje myslenie ďalej. Uvolniť Západný Breh, ktorý už nemá strategický význam, na to však musí potlačiť ultraortodoxné hnutia (ako je Yisrael Beiteinu) a vlastných náboženských radikálov, ktorí blokujú akúkoľvek snahu o zastavenie výstavby osád a stiahnutie armády výmenou za demilitarizovanú zónu, podobne aj na Golanských výšinách. Pásmo Gazy je oveľa tvrdší oriešok  - územie, s ktorým nikto nič nechce mať. Jediným rozumným riešením je nasadenie medzinárodných síl, ktoré dokážu vytlačiť Hamas a postupne zónu demilitarizovať, tak ako sa v poslednej dobe podarilo ukľudniť Západný Breh. A samozrejme, rozdeliť nešťastný Jeruzalem.

Izrael sa ale hlavne musí naučiť komunikovať so svetom a pochopiť, že úspešná vojenská akcia nie vždy vyváži obrovský pokles popularity. Hoci Izrael buduje spojenectvá (najmä vzťahy s Indiou a Kanadou sa za posledné roky veľmi prehĺbili), ešte viac ich stráca. Dnešným incidentom Izrael nadobro stratil kedysi najväčšieho moslimského spojenca - Turecko (ešte nedávno existovala spoločná reklamná kampaň, prezentujúca turistom Izrael a Turecko ako "šťastný pár") a pohneval si krehké vzťahy s ďalšimi. Naopak taký Irán nedávnou dohodou s Brazíliou a Tureckom získal zvučný kredit.

Hoci Izrael maximalizuje ochranu civilistov pri náletoch (vrátane priamych telefonátov do ohrozených budov a použitie odstrašujúcich zvukových rakiet), obetiam sa nevyhne a jeho následné arogatné správanie voči médiám mu len priťaží. Dnešné vojny sa vyhrávajú nielen na bojových poliach, ale aj v novinách, televízii a internete. Na prekonanie Hizbaláh-Iránskej hrozby bude Izrael potrebovať pomoc a priazeň celého sveta a tú si až tak nezíska vyslaním nemocnice na Haiti, ale sebazaprením a humanitárnou aktivitou tam, kde sa upierajú oči sveta. Je jasné, že to bude musieť byť v paľbe nepriateľa, ale Izrael bol vždy zvyknutý prinášať obete pre svoju budúcnosť. Teraz je znova ten čas.

Popularity: 10% [?]

Related posts:

1. Košické letisko má hmlistú budúcnosť
2. Provokuje Iránsku revolúciu CIA?
3. Róbert Fico je dobrý politik

Leave a Reply