Koľko stojí štátny bankrot?

Sú aj krajšie udalosti, ako štátny bankrot, na tom sa zhodne celá Európa a Amerika k tomu. Čo ak sa ale skutočne stane, že štát zbankrotuje, aké sú náklady?

Na túto otázku odpovedajú vo svojej práci pre MMF z októbra 2008 Eduardo Borenzstein a Ugo Panizza.

Štátny default (viac o štátnom defaulte/bankrote) je pre investorov problematický, pretože na rozdiel od bankrotu firmy si nemôžu nárokovať žiadne aktíva. Práve vedomie nákladnosti štátneho bankrotu umožňuje fungovanie trhu - investori jednoducho vedia, že štáty sa tomu budú chcieť za každú cenu vyhnút.

Borenzstein a Panizza zhrnuli významné empirické štúdie o štátnom defaulte a sami spracovali dáta zo zhruba 250 defaultov za posledné dve storočia. Identifikovali päť rôznych negatívnych dopadov štátneho bankrotu:

• Dopad na rast HDP: Rast HDP je o 1.2% nižší v každom roku, počas ktorého je krajina v defaulte (Sturzenegger udáva hodnotu 0.5-2%)
• Dopad na reputáciu: Zhoršená povesť znižuje šancu požičať si na trhoch v budúcnosti; je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa krajiny snažia splatiť aspoň reštrukturované dlhy. Čo sa samotného prístupu k trhom týka, väčšina krajín má obnovený prístup krátko po tom, čo reštrukturalizuje svoje dlhy (v sérii juhoamerických defaultov v 80.rokoch priemerná doba návratu na trhy bola 4 roky). Čo sa nákladov na dlh (úrokov) týka, história defaultov má vplyv na rating krajiny (ktorý je úzko korelovaný s úrokmi), ale trocha prekvapujúco nie v dlhom období (5 a viac rokov). Podobne, priamy dopad defaultu na úroky je vcelku krátkodobý.
• Dopad na medzinárodný obchod: Otázka, ako default vplýva na medzinárdný obchod je nepríliš vyjasnená. Predpokladajú sa dva primárne dôvody - "akt pomsty" zo strany tratiacich investorov (táto teória nemá veľa historických podkladov, na druhej strane klesajúci záujem Nemcov o pobyt v Grécku bude možná exemplárnym prípadom) a klesajúca kvalita exportu vzhľadom na zhoršený prístup exportérov ku kapitálu. Podľa autorov dopad na obchod existuje, ale opäť najmä krátkodobý.
• Dopad na bankový systém: Ak domáci rezidenti držia podstatnú časť štátneho dlhu, môže to viesť ku kolapsom niektorých domácich bánk a dlhovej kríze (credit crunch). Autori prišli k záveru, že pokiaľ nenastane banková kríza, samotný štátny bankrot nevyvoláva dlhovú krízu v súkromnom sektore.
• Politické dopady: Bankrot krajiny prudko zvyšuje pravdepodobnosť zmeny vlády (18 z 19 "bankrot" vlád od roku 1980 stratilo v následných voľbách hlasy). Podobne sa prudko znižuje životnosť jednotlivcov (hlavne ministrov financii). Preto je prirodzené, že politici sa snažia oddialiť túto nepríjemnú udalosť. Odložené bankroty pritom zvyšujú obdobie neistoty a zbytočne vyských úrokov a zvyšujú tým jeho náklady.

Zhrnuté - hoci autori priznávajú, že kvantifikovanie nákladov štátneho defaultu je náročné, je nepochybné, že táto udalosť má vážny dopad. Avšak tento je pomerne krátkodobý a krajina sa rýchlo otrasie - ale za predpokladu, že sa jej podarí rýchlo dostať zo stavu defaultu a reštrukturalizovať dlhy.

Môžeme aplikovať situáciu Grécka a ostatných štátov, otázne ostáva, nakoľko je ich prípadný bankrot porovnateľný s históriou. Štátny bankrot väčšinou sprevádza devalvácia meny, ktorá v tomto prípade nie je možná.

Celý text

Popularity: 10% [?]

Related posts:

1. Štátny deficit: Evolúcia
2. Prečo Pollock stojí 140 miliónov?
3. Niečo málo o štátnom bankrote

Leave a Reply