Medzinárodný obchod je vždy výhodný
Čína nás zaplaví lacnými bagaňami, plechom a vifónom a my ostaneme chudobní, pretože nič nedokážeme predať. Preto sú clá a iné obchodné bariéry potrebné. Je to tak? Blbosť. Medzinárdoný obchod zvyšuje bohatstvo za každých okolností.
Náš demonštratívny svet sa skladá len z dvoch krajín: Slovenska a Číny. Vyrábajú sa len dva produkty: syr (v kilogramoch) a topánky (v pároch). Každý deň sa produkuje 10 hodín.
Absolútne výhody
Teória absolútnych výhod bola rozpracovaná už Adamom Smithom. Základný predpoklad je, že každá z krajín je lepšia než tá druhá v produkcii jedného z výrobkov. Konkrétny príklad:
| syr | topánky | |
| Slovensko | 10 | 4 |
| Čína | 5 | 8 |
Predpokladajme, že vo svete bez obchodu budú obe krajiny produkovať každý z výrobkov polovicu času. Teda výsledok dennej produkcie bude takýto:
| syr | topánky | |
| Slovensko | 50 | 20 |
| Čína | 25 | 40 |
| Svet | 75 | 60 |
A teraz si predstavme, že sa zavedie obchod a každá z krajín sa špecializuje na to, v čom je lepšia:
| syr | topánky | |
| Slovensko | 100 | 0 |
| Čína | 0 | 80 |
| Svet | 100 | 80 |
Medzinárodný obchod priniesol svetu o 25 kíl syra a 20 párov topáok viac.
Komparatívne výhody
Čo ak je jedna z krahín lepšia vo výrobe oboch produktov? Bude sa obchodovať? A kto bude čo vyrábať? Túto otázku rozpracoval v teórii komparatívných výhod David Ricardo (hoci nebol prvý, čo sa ňou zaoberal). Príklad:
| syr | topánky | |
| Slovensko | 1 | 1 |
| Čína | 5 | 10 |
Výsledok bez obchodu:
| syr | topánky | |
| Slovensko | 5 | 5 |
| Čína | 25 | 50 |
| Svet | 30 | 55 |
Čína má výhodu v produkcii oboch výrobkov, ale v topánkach je oveľa lepšia (10x) ako v syre (5x). Preto sa zameria na produkciu topánok, jej alternatívne náklady sú nižšie (1 pár topánok ju stojí obetu 0.5kg syra) oproti Slovensku (kde 1 pár topánok stojí 1kg syra). Predpokladajme, že celková úroveň oboch výrobkov nesmie byť menšia, ako v prípade bez obchodu. Preto:
| syr | topánky | |
| Slovensko | 10 | 0 |
| Čína | 20 | 60 |
| Svet | 30 | 60 |
Čína presunula časť výroby od syra k topánkam, výpadok vynahradí orientácia Slovenska na syr. Svet si vďaka obchodu polepšil o 5 párov topánok denne.
Posledná otázka, ktorú treba zodpovedat: Svet získa, ale nestratí jedna krajina na úkor druhej? Nie. Slovensko má prebytok 5kg syra a Čína 10 párov topánok denne. Slovensku chýba 5 párov a Číne 5kg syra. Nezáleží, či Čína kúpi 5kg syra za 9 alebo 7 párov topánok, v oboch prípadoch budú mať oba štáty viac, ako v príklade bez obchodu.
Takže keď vás zase bude politik, alebo lobysta tej-ktorej komory presviedčať, že obchodné bariéry (veď len také maličké...) pomôžu Slovensku, už viete, že je to populistická blbosť.
Páčil sa vám článok? Podporte EcoNoir a dostanete backlink!
Popularity: 5% [?]
Related posts:
4 Commentsleave a comment
Leave a Reply
- Keď médiá hodujúVšetky médiá sa cítili dotknuté, keď ich Róbert Fico nazval hyenami. Preto si na nich pripravil svoj náhubok vo forme novely tlačového zákona, kde ako všetci vieme, doplnil možnosť práva na odpoveď. S daným krokom sa súhlasiť nedalo a nedá doteraz, ale označenie, ktorým počastoval slovenských novinárov, si médiá zaslúžia čoraz viac a viac. […]
- Obete štátnej neschopnostiMúry i vraždenie v Bratislave majú spoločného menovateľa. Ľudskú frustráciu, vyplývajúcu z dlhoročného zanedbávania, neriešenia a ignorovania háklivých spoločenských problémov. Starostovia už nevidia iné východisko ako postaviť múr, päťdesiatnik z Devínskej ako zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. […]
Wlacho,
nemyslim si ze je medzinarodny obchod vzdy vyhodny.
Mam 35 rokov, vediem IT firmu a pozeram, ze musim pre seba tak do patdesiatky nieco utrhnut, lebo potom asi nedokazem konkurovat. Pre toto:
Pokial sa porovnavame s Cinou tak porovnavame system prace 5×8 so systemom 6×10 (az 6×12) bez dochodkovych odvodov a dalsich nakladov na bezp. prace, stravu a pod. Realne nevidim odvetvie priemyslu ktore dokaze v dlhodobom horizonte bez nejakych statnych dotacii odolat takym rozdielom v nakladoch na prac. silu. Vsetko (okrem lux. tovarov, kde na povode zalezi), co nemusi byt finalizovane tu prejde do ciny. Ci sa nam to paci, alebo nie.
To je vonkajsia konkurencia. Vnutorna konkurencia je vekova. To co nam tu ostane, bude vo vacsine sofistikovana robota, ktora vyzaduje mozgovy potencial. Ten maju mladi a vzdelani. Ostatni budu mat prace pomenej.
Hovori sa o zvysovani dohodkoveho veku na 67 rokov. Zazil som dobrych analytikov ako sa vo veku 40 az 50 rokov prepadali, lebo uz nevladali drzat krok s novymi technologiami. Neviem si predstavit, co tito ludia budu robit o desat rokov. A to budu este stale par rokov pred dochodkom.
Ja to naozaj vidim tak, ze bud klesneme ziv. urovnou na uroven Ciny (dobre, trochu lepsej ciny) aby sme sa vyrovnali, alebo potrebujeme zaviest cla, ktore vyrovnaju naklady na pracovnu silu cinsku a europsku.
Informacie sa siria rychlo a Cinania hlupi nie su. Uz dokazu robit rovnako efektivne ako my. Korejci maju spickovy vyvoj a velmi dobry vyskum na univerzitach. A kde sme my ? Nemame ani znalosti ani nic. Len tu zotrvacnost.
Maxo
PS: Budem rad, ked mi moj nazor vyvratis. Aspon sa mi bude lahsie spavat. Lebo teoria v clanku je sice pekna ale neviem, co by sme v dobrom rozsahu vyrabali lacnejsie ako cinania.
Odpoved je jednoducha – nemoze cina vsetko vyrabat a predavat nam, pretoze to by tu bola 100% nezamestnanost a nemohli by sme si to dovolit. Singapour ci Hongkong su velmi otverene krajiny pri(v) Cine, kde cena prace je ovela vyssia a stale maju minimalnu nezamestanost. Vo vseobecnosti panuje u ludi predstava, ze na svete je nejaky dany ‘kolac’ prace, z ktoreho si jednotlive krajiny odtrhaju, ale tak to nieje – praca vznika a zanika podla schopnosti pracovnej sily a jej moznosti sa realizovat. Teda nemoze sa vsetka praca odstahovat do ciny, pretoze ako jedna odide, ina vznikne. To je hlavna myslienka.
Samozrejme, to co spominas je do urcitej miery pravda. Medzinarodny obchod zvysuje bohatstvo spolocnosti, ale moze, minimalne docasne, zasiahnut urcite vrstvy, hlavne z nizkym vzdelanim.
Ale ani to nie je 100% pravda – zober si Britaniu. Hoci je to vyspela krajina s vysokymi nakladmi prace, stale dokaze uzivit obrovske mnozstvo nizkokvalifikovanych manualnych pracovnikov z celeho sveta, pretoze jednoducho nie vsetko sa da prestahovat. Kazdopadne, nasou ulohou by nemalo byt ochranovat priemysel s nizko kvalifikovanymi ludmi, ale postarat sa, aby neboli nizkokvalifikovani. pretoze to prve ucinkuje len kratkodobo, ale to druhe dlhodobo.
A o demografiu by som sa az tak nebal, minimalne co sa tyka ciny, vzhladom k ich politike 1 dietata tam onedlho (ok, otazka dekad) zacne prudko ubudat pracovnej sily. a nebal by som sa ani, ze stari to nebudu zvladat. tu je zase doby priklad japonsko, kde vacsinu vyssieho managementu tvoria doslova starci. Kde prestava fyzicka sila, nastupuju skusenosti. Ale to je samozrejme o jednotlivcoch.
Cize recept na pokojny spanok asi tusis…makat, makat, makat :) Jobs stal jednou nohou v hrobe a dnes je Apple vacsi nez Microsoft. Je to proste o vnutornej sile.