Fiškálna nerovnováha na Slovensku a v EÚ
Slovensko sa hrdí pomerne nízkym zahraničným dlhom. Keď sa však pozrieme na ukazateľ fiškálnej nerovnováhy, razom sme na predposlednom mieste v Európe, ďaleko za Gréckom, Portugalskom,ale aj Českom.
Ukazateľ fiškálnej nerovnováhy (fiscal imbalance) je o dosť komplexnejší ako vládny dlh. Je to súčasná hodnota všetkých budúcich rozpočtových schodkov za predpokladu, že zostane presne zachovaná politika taká, aká je, na strane výdajov aj príjmov (t.j. výška daní). Započítavajú sa všetky zapracované nárasty na zdravotné/sociálne/dôchodkové výdaje (automatická valorizácia), inflácia, predpokladaný nárast produktivity, vládny dlh a jeho obsluha a samozrejme zmena demografickej štruktúry obyvateľstva.
Suma budúcich fiškálnych nerovnováh prenesená do prítomnosti hovorí o tom, koľko treba mať dnes uložených zdrojov v reálnych/finančných produktoch (za predpokladu, že tieto dlhodobo majú výnos na úrovni štátnych dlhopisov), aby sme mohli udržať súčasné sociálne politiky bez akejkoľvek zmeny do nekonečna.
Je to koncept podobný štátnemu "rentiérstvu" – teda koľko si musím vložiť do banky, aby som si ja aj všetci moji potomkovia mohli užívať rovnaký štandard naveky, teda bez toho, aby sa minula pôvodná suma (v reálnej hodnote, teda diskontovaná do budúcnosti).
Komplexnú štúdiu vykonal minulý rok (resp zosumarizoval niekoľko svojich predošlých prác) člen CATO inštitútu Jagadeesh Gokhale a asi nás neprekvapí, že výsledky vôbec neboli príjemé. Ak si chce priemerná krajina EÚ zachovať súčasný štandard pri všetkých dynamikách, musela by okamžite uložiť 434% svojej HDP na pomyselný bankový účet. Ak tak neurobí, môže očakávať, že do roku 2050 bude nutné zvýšiť podieľ štátu na ekonomike o polovicu, zo súčasných priemerných 40% na 60%. Alebo druhá možnosť – miesto jednorázového uloženia štyroch ročných HDP by bolo nutné každý rok urobiť investíciu vo výške 8.3% HDP. Naveky.
Rozdiely medzi štátmi sú veľké. Najlepšie je na tom Španielsko – potrebuje "len" 244% HDP (= v roku 2005, dnes bude situácia horšia, na druhej strane Španielsko má mladé obyvateľstvo, a donedávna malo aj malý dlh). Na opačnom konci je Polsko, ktoré potrebuje 1550%, teda15násobok HDP. Slovensko? Hneď pred ním: 1150%. Česká Republika by potrebovala 590%.
Príčiny sú známe: Klesajúci podieľ pracujúcich ľudí, rastúce sociálne náklady a klesajúce daňové výnosy (daň z príjmov fo). Propopulačná politika nemá veľký zmysel – demografický prechod je už dávno tu, minulosť nevrátime. Skôr – ak príde vlna detí v dvoch dekádach, situáciu to len zhorší. Budú to ďalšie milióny, ktoré popri dôchodcoch budú musieť pracujúci živiť (viď teórie demograficky podmienených cyklov).
Samozrejme, nemôžeme čakať, že Slovensko bude mať v budúcnosti štátny dlh niekoľko sto percent (to by nám aj tak nikto nepožičal). Táto práca je o inom – o tom, že sociálna politika sa v blízkej budúcnosti zmení, bez ohľadu na to, či budú vládnuť pravičiari, lavica, alebo mloci. Do dôchodku sa pôjde neskôr, pretože sa jednoducho dožívame viac a už to nepotiahne rast populácie, tak ako doteraz, a/alebo štátne penzie budú nižšie, náklady na štátnu byrokraciu poklesnú a to buď dobrovolne (Írsko), alebo si to vynúti sama situácia (Grécko). Inak čelíme možnosti Európy s 60% zdanením, kde sa neoplatí pracovať, ani zakladať firmy. Viete čo nám na to povie Čína, India a ďalší? See ya!
Measuring the Unfunded Obligations of European Countries
Pár poznámok k samotnej práci. Presné čísla treba brať s rezervou. Autor pracoval s dátami do roku 2051, čo samozrejme zvyšuje chybu. Dáta sú z roku 2004/5, čo je tiež už dáky piatok. Odvtedy sa viaceré politky v EÚ zmenili (a viaceré nie). Ceľkový obraz vytvorený touto analýzou je reálny.

Zdroj: Measuring the Unfunded Obligations of European Countries, CATO institute
Páčil sa vám článok? Podporte EcoNoir
Popularity: 6% [?]
Related posts:




