Bubliny a demografia

Teória hospodárskych cyklov je krvavým bojiskom ekonómie a (skoro) každá škola ponúka tie svoje správne príčiny, od nenechavých paprčí centrálnej banky až po prehnité základy samotného kapitalizmu. Nie tak často počutým vysvetlením je demografia.

Teda, ani nie tak demografia, ako skôr výkyvy (krásne zubaté slovo, škoda že vývyvy nič neznamená) populačného trendu. Pravidelné hospodárske cykly sa tradične pripisujú zmenám zásob (Kitchinove cykly), či skokovému technickému pokroku (Kondratievove cykly), ake dnes sa na problém pozrieme práve z pohľadu populačných zmien. Životný cyklus jendotlivca zaujal ekonómov už dávno, stačí spomenúť Friedmana. Bombastickú chuť mu dal až Harry Dent, ktorého kniha Great Boom Ahead z roku 1993 skončila ako bestseller.

Dent v 80. rokoch vytvoril teóriu spotrebnej vlny (Spending Wave) založenú na jednoduchom princípe. Ľudia majú tendenciu spotrebovávať najviac v štyridsiatke - kupuje sa najväčší dom, platia sa nároční tínedžeri, máme niekoľko rodinných áut, dovolenky, chatu. S postupujúcim vekom spotreba prirodzene zase klesá. Ak tento cycklus agregujeme na celé obyvateľstvo, boom&bust je na svete. Keď je (z nejakého dôvodu, najčastejšie štátnej propopulačnej politiky) v obyvateľstve najväčší podiel štyridsiatnikov, máme hospodársky boom. Keď začnú týto baby boomeri odchádzať do dôchodku, nastane naopak pokles celého hospodárstva.

Dent, vzdeláním nie ekonóm, ale finančný profesionál, využil túto teóriu na zostavenie niekoľko odvážných predpovedí - ktoré zlyhali. Jeho prognózy o tom, že index Dow Jones koncom prvého desaťročia dosiahne hranicu 40,000 bodov, mu vyniesli titul "Ultimátny Šarlatán" Ako správny biznisman má za sebou samozrejme silné promo, a tak na jeho stránkach sa dočítate niečo presne opačné. Osobne som v tomto skeptik, ale čo skutočne (ne)predpovedal môžu prezradiť len majitelia prvých vyadaní jeho kníh. Každopádne Dentove investičné rady založené na demografii (a občasné zásahy do čierneho) mu vytvorili skupinu oddaných priaznivcov ktorí ho označujú za zvestovateľa krízy, podobne ako Petra Schiffa. (Čo je podla mňa pekná blbosť, ale budiž)

Vytvorenie teórie a jej praktické aplikovanie sú dve rozdielne veci, a Dentov neúspech nezastavil iných na tejto ceste. V nedávnom reporte od Barclays (originál bohužial len za lóve) analytik Tim Bond podal detailnejšie vysvetlenie krízy, založené na demografickom vývoji. Za krízu môže populačne podmienená zmena v dopyte po investíciách obyvateľov USA. Na začiatku 80.rokov tam generácia povojnových baby boomerov začala vo veľkom šporiť na dôchodok na 401k účtoch (špeciálny, dočasne daňovo zvýhodnený účet, tvorený portfóliom investičných produktov od akcií po dlhopisy, kam môžu zamestnanci presmerovať časť svojich príjmov, s prípadným príspevkom zamestnávateľa - náš druhý pilier prenesený do extrému).

Bežní americkí obyvatelia zrazu začali po celom svete zháňať investície, ktoré v odpovedi začali  neprirodzene rásť. Prvé problémy sa prejavili v roku 1997 pri ázijskej kríze, ďalším krokom bola internetová bublina v 2001 a vrchol tu máme dnes. Baby boomeri idú vo veľkom do dôchodku a investície vytvorené na ich dopyt padajú ako domčeky z kariet (v prievane).

Táto teória sa okamžite dočkala kritiky priamo od Dentových ľudí, ktorí považujú 401k účty bežných Američanov za príliš bezvýznamné. Rozhodujúci sú bohatí ľudia (ktorí na dôchodok "sporia" inak) a ich spotreba, nie úspory.

Akademická obec Denta pomerne ignoruje (nepodarilo sa mi nájsť relevantnú kritiku), avšak dovolím si tvrdiť, že postaviť však celú teóriu na niečom, ako je demografický vývoj, je mierne povedané zcestné. Nielenže to ignoruje dôležité faktory, ako je úroková miera, alebo fiškálna politka. Už samotný predpoklad akéhosi homogénneho demo-ekonomického vývoja ťažko nájde predobraz v reálnom svete. Demografický vývoj vo svete je veľmi rozdielny - taká Čína má kompletne iné zloženie obyvateľstva ako Nemecko. A aj v samotnom USA spomínaný demografický prechod vďaka imigrantom prebieha vcelku pokojne.

Ak by aj prebiehal demografický prechod tak, ako si ho predstavuje táto teória, neznamená to ešte nič. Samotní Dentovi obhajcovia si vo vyššie spomínanom článku dali protiargument: Ak nemajú vplyv 401k účty, (pretože bohatí sa správajú inak), prečo by mala mať vplyv spotreba? Bohatí investujú (z pohľadu životného cyklu) inak ako stredná vrstva, teda je možné, že aj spotrebovávajú inak ako stredná vrstva (Hugo Hefner necháva pozdravovať). Ak teda už nepríjmeme rovno Friedmanovu teóriu permanentného príjmu a vyhladenej spotreby.

Starnutie obyvateľstva určite nie je bez vplyvu na ekonomický vývoj (pretože na ten má vplyv všetko). Ale veriť, že nás čaká dekáda marazmu len preto, že sme o niečo zostarli, je prehnané. Ale dobre sa o tom píšu blogy a platené finančné newsletters.

Popularity: 12% [?]

Related posts:

1. Marxizmus s triezvou hlavou

Leave a Reply