EÚ sa chystá nasypať NaCl do rany

A to nielen Grécku, ale sebe samej. Dlhová kríza v Grécku ukazuje bezradnosť EÚ pri riešení problémov, ktoré vyžadujú pevnú ruku.

Úvod

Vyhovoriť sa na krízu je také krásne, ale lacné. Za problémy Grécka, Španielska a ďalších nemôže žiadna kríza, tá ich len trocha urýchlila. Európa tradične žila z rozpočtových deficitov aj v dobrých časoch (USA boli na tom len o troška lepšie) – verejný dlh európskej únie je niekde nad 70% a netreba spomínať, že stále veselo rastie. Avšak zatiaľ čo Nemecko, Francúzsko či UK majú robustné ekonomiky, schopné vyhladiť výkyvy v príjmoch (a teda rastúci dlh sa odrazí "len" v rastúcom podiele nákladov na obsluhu dlhu), ) Grécko je iné.

Jeho príbeh začal zhruba pred 10 rokmi, keď krajina zafixovala drachmu a neskôr prijala Euro. Tradične zadlžená krajina sa mohla nadýchnuť – nálepka silného Eura a upravené štatistiky upokojili investorov, ktorí nakupovali grécke eurodlhopisy za facku. Gréci vám potvrdia, že za posledných desať rokov prišlo k veľkému rastu – megalomanský olympijský park (dnes pomaly chátrajúci na okraji Atén), nové letisko, metro, električkové trate, všetko pekne na sekeru...S drachmou by vydržali 3-4 roky (respektíve by si to vôbec nedovolili), Euro im dalo jednu celú dekádu (splatnosť 10 ročných dlhopisov...). A hoci sa najskôr zdalo, že globálna kríza Grécko príliš nezasiahne (je to jedna z najuzavretejších krajín v EU), pančované štatistiky, tradičná korupcia, šialený sociálny štát, totálna nepružnosť výdajov rozpočtu a vysoká úroveň daňových únikov dostali krajinu tam kde je dnes.

Zápletka

EU odpovedal bezradným pobehovaním. Prvé reakcie boli "nepomôžeme ani omylom, nech sa starajú". Následne sa rýchlo ukázalo, že Gréci sa starať nebudú. Objavili sa návrhy pomoci, podmienené jasnými a tvrdými krokmi Atén. Ustráchaný socialista Papandreou (ktorého otec ako premiér v 80. rokoch vyrobil peknú kôpku dlhov, ktorá udala tón pre ďalšie roky) nedal ani najmenší náznak, že bude mať odvahu postaviť sa odborom a reálne pretlačiť plán komisie.

Skôr naopak. Na konferencii zo začiatku februára spoločne s nobeláčom Josephom Stiglitzom (nemýliť s Hugom)rozprával o vine špekulantov a o oponentoch hovoril ako o "fetišistoch deficitu". Euro sa ďalej trasie a prvé účinky začína pociťovať aj Portugalsko, ale napríklad aj neeurové Česko. To vystrašilo vrchné velenie natoľko, že pomoc sa už diskutuje ako samozrejmosť. Zatiaľ Grécky odborári masívne štrajkujú (v tom sú skutočne profesionáli) a neuvedomujú si, že na výber majú len zlé a horšie. Pokiaľ krajina zbankrotuje, sociálne dopady budú zdrvujúce. Heslá ako "my za krízu platiť nebudeme, my sme ju nespôsobili" by si mali opakovať, najmä keď pofičia v metre okolo majestátnych oblúkov Olympijského areálu. PASOK to zjavne tiež veľmi netrápi, v krajine, kde sú okrem komunistov na výber dve silné strany, je dôležité nepohnevať si tradičných spojencov. Grécka situácia je katastrofálna – príjmy sú zhruba o tretinu nižšie než výdaje a splatnosť prvej veľkej várky eurodlhopisov sa blíži – a potom znova a znova a znova...

Rozuzlenie

Ako možnosť sa javí pomoc tradičného záchrancu Nemecka (ešte že máme v EÚ aspoň niekoho, kto vie makať), alebo skôr použitie fondu, vytvoreného na pomoc členom mimo eurozóny (Maďarsku a spol.), ktorý je krytý vlastnými euro dlhopismi. Ten má však zhruba 50 mld € a len Grécko samotné potrebuje okolo 53 mld €. Takže bude ho treba výrazne natankovať. Ďalšou možnosťou je MMF, o čom prirodzene nikto nechce počuť – bola by to definitívna hanba a facka Európskemu snu "dohnať a predohnať" USA na pozícii ekonomického lídra.

EÚ teda nejaké tie centy pre helénov naškrábe. Aký to však bude mať účinok? Grécko dokáže splatiť dlhopisy teraz a udržať štát v chode. Na koľko – na rok? Na dva? Ak jasne nedemonštrujú schopnosť spraviť OBROVSKÉ škrty, nie podobné, ako spravilo Írsko, ale väčšie, pretože Írsko sa dokáže na rozdiel od Grécka ekonomicky rýchlo pozviechať.

Je tu prirodzene možnosť nechať Grécko, nech si poradí (a dobre vieme, že si neporadí, takže – nechať ho padnúť). V tom prípade väčšina štátov eurozóny, ale aj tých mimo, môže počítať s nárastom nákladov na dlh. A nepomohlo by, ani keby sme okamžite začali s vyrovnanými rozpočtami - dlh treba priebežne refinancovať, takže sa predraží najmä ten, čo už máme, nie ten budúci.

Liek je len jeden – bez milosti zoškrtať výdaje. Lenže v Grécku to nikto nedokáže a EÚ nemá moc reálnu moc presadiť drastické opatrenia, najmä keď tu nie je žiadna železná lady, čo by šla príkladom a ukázala, ako skrotiť rozbujnený štát na domácej scéne.

Verím, že v celej situácii je aj kus pozitívneho – populistický rozhadzovači zrazu nemajú protiargumenty a dostáva sa priestor aj reálnejšie premýšľajúcim politikom. Túto šancu sme zjavne vycítili aj doma – pomer článkov o Grécku na SME a iDnes je ca. 5:1 (napr. ten o problémoch ČR predať dlhopisy priniesli skôr slovenské médiá ako České), pričom praktický každý obsahuje viac menej nápadný odkaz na Fica.

Verím, že Európa si vezme z "krízového vývoja" ponaučenie...

Atény - Olympijský Park

Popularity: 31% [?]

Related posts:

1. Prežije Euro rok 2010?
2. Fiškálna nerovnováha na Slovensku a v EÚ
3. Kto je grécky premiér Papandréou

Leave a Reply