![ESM: Základy eurohrádze položené [aka unbeknownst to most... punk is not dead!]](http://www.econoir.sk/wp-content/themes/Spexel/thumb.php?src=uploads/7076_38c9.jpg&h=62&w=71&zc=1)
USA stále kraľujú vede, Európa zaostáva
Kríza- nekríza, vedecké inštitúcie v USA stále s prehľadom dominujú svetovej vede.
Ukázal to SCImago Institutions Rankings (SIR): 2009 World Report, rebríček viac ako 2000 vedeckých inštitúcii z celého sveta. SCImago sa zaoberá hodnotením krajín a vedeckých časopisov. V prípade tohto rebríčka sa výsledky zoraďovali podľa kombinácie metrík, založených na počte a kvalite publikovaných vedeckých článkov a ich následných citácii v kvalitatívne vážených vedeckých publikáciách (technika je bližšie rozpísaná v reporte).
Výsledky nie sú nijak extra prekvapujúce – so 43 inštitúciami v prvej stovke jasne kraľujú USA, nasledované Japonskom (11), Čínou (7) a Britániou (6). Dominancia Severnej Ameriky je potvrdená ďalšími štyrmi pozíciami Kanady. Nasleduje Európa so zhruba štvrť stovkou, tesne nasledovaná Áziou s rozdielom troch miest.
Trocha zaujímavejší je pohľad na prvú desiatku – prvý je francúzsky CNRS, nasledovaný Činskou a Ruskou akadémiou vied. Až na štvrtom mieste je americký zástupca z Harvardu. Pekné je aj 19. miesto univerzity v Sao Paule (jediný juhoamerický zástupca v prvej stovke). Naopak sklamaním môže byť len jediné miesto Indie, ďaleko za Čínou
Čo z toho môžeme vyvodiť? USA sú stále vedeckou veľmocou s drvivým náskokom. Aktívna Čína sa dostala na tretie miesto (z pohľadu prvej stovky) a najmä druhé miesto Čínskej akadémie vied ukazuje, že vedia výskum zobrať vážne a počet ich miest v prvej stovke sa bude v blízkej budúcnosti zvyšovať. Európa si (pre mňa možná trochu prekvapujúco) stále udržiava tesný náskok pred Áziou. Južná Amerika má len jednu pozíciu (plus stredoamerický zástupca Mexiko) a prvý africký zástupca, na ktorého som narazil, bola Južná Afrika na 532. mieste…
Vedecký pokrok je jedným z kľúčových faktorov ekonomického rastu a výsledky naznačujú, že západ má veľký nádskok pred rozvojovými krajinami. Toľko ospevované BRIC krajiny majú 11 pozícii v prvej stovke (a najmä úbohé dve pozície Ruska musia tlačiť pamätníkom slávnej ruskej vedy slzy do očí). Obzvlášť smutne vyznievajú výsledky Južnej Ameriky a hlavne Afriky, ktoré ukazujú veľkú vedomostnú priepasť. Ich ekonomiky môžu byť nejakú dobu poháňané nerastným bohatstvom a akciovou pracovnou silou, ale bez rastu vedecko-technického potenciálu sa ďaleko nedostanú. Aspoň Čína to už pochopila.
A aby sme sa trocha aj my prebrali z letargie – Poľská akadémia vied je na 52. Mieste, Česká na 99. Maďarská na 213. SAV im kýva zo 481. pozície. Pred nami sú aj inštitúcie Slovinska, Bulharska či Chorvátska…
Páčil sa vám článok? Podporte EcoNoir
Popularity: 18% [?]
Related posts:
Zopár poznámok:
Ak sú kritéria citácie, nedával by som okamžite priamu úmeru rastu ekonomiky, je to príliš vulgárna skratka.
Navyše, citácie dnes bývajú dosť zneužívané rodinkárstvom kolegov z jednej krajiny, inštitúcie atď, nakoľko sú meradlom kvality vedca, a stali sa tak pomerne nepríjemným a zneužívaným mocenským činiteľom.
Tým nechcem povedať, že SAV vypracovaním vládou objednanej štúdie vývoja SR v najbližších rokoch nám všetkým ukáže, kto je vedecký, len poukázať na nie moc vhodný spôsob spájania súvislostí.
Yo Dawg, to som mal napamäti, skôr je to o tom kto dominuje, nie kto prináša pridanú hodnotu, na druhej strane nejaká korelácia tam určite bude. A naviac, citácie boli len jedným z meradiel, išlo tam aj o počet publikácii. Tu sa zas môžeš odvolať na to, kto kontroluje vedecké časopisy, ale to je len ďalší ukazateľ dominancie. Inak ten rebríček zostavovali Španieli, tak nejaké extrémne samoúčelné nadržiavanie USA tam snáď nebude.
Každopádne, najzaujímvejšie z tohoto pohľadu bude skôr vzájomné porovnanie krajín ako Rusko, Čína, India, Brazília, či práve tá totálna absencia Afriky…
Dovolím si preniesť sem diskusiu z pozrisi.sk
Totalne kraviny to su.. Je to skor obraz toho, kde sa kolko penazi dava do vyskumu. Jasne ze dominuju USA. Kto ale vedie ich vedecke timy? Amici asi sotva… S mensimi krajinami ako napriklad SR sa v takto nastavenom hodnotiacom systeme pocitat neda. Nie kvoli tomu ze by sme neboli dostatocne vedecky a technologicky vyspela krajina, ale kvoli mizernej komercionalizacii vedy u nas. Podla toho clanku by SAV mala byt na chvoste svetovej vedy. Preco su teda chlapici z SAV clenmi stalej rady CERN v projekte LHC? Preco z 10 svetovych odbornikov na nuklearne zbrane (pod gesciou medzinarodnej agentury pre atomovu energiu) su 2 z VUJE (vyskumny ustav jadrovej energetiky.) Preco je dlhodobo za najlepsie pracovisko klinickej biochemie na svete povazovane to v Bratislave a nie v Berline ci v Parizi alebo v LA? Takych prikladov sa da najst vela. Slovenska veda ma vela problemov, ktore musi urychlene riesit, skolstvo detto. Ale uz ma vazne hneva neustale nariekanie a bedakanie ze vsetci okolo nas su lepsi, vyspelejsi, inteligentnejsi, historicky zrelsi ako my.
1.nie je to o narodnostiach, ale o statoch. 2.slovensko nie je uplne na chvoste, to zas nie, ale dal som tam porovnanie so slovincami, chorvatmi, madarmi, cechmi…v porovnani s nimi sme pozadu 3.mozna mame vynikajuce pracovisko a niekolko svetovych vedcov, ale to je VSETKO. tento rebricek je o publikovani, a to poukazuje, aku vedecku zakladnu mame. na slovensku su stovky, alebo skor tisice doktorantov a ake percento z nich niekedy publikovalo v odbornom casopise? 4.nie je to o bedakani, ale o upozornovani na problem, ktory tu je. pokial sa uspokojime s tym, ze ‘no co, ved sme mali, s USA sa merat nemozme, tak kaslat na to’ tak sa nepohneme z miesta. Cielom takychto clankov je, aby sme sa zamysleli kde je chyba a napravili ju. Chyba je podla mna v tom, ze su tu stovky virtualnych vedeckych miest, kde prokrastinuju ludia, ktorym sa nic nechcelo robit, tak sa stali doktorandmi, ci pripadne aj docentami a realne robia – nic. Strcaju sa tam zdroje, ktore by mohli byt nasmerovane prave na pracoviska s potencialom, ake si ty spominal
“strcaju sa” je krasne slovne spojenie :)
ale dal som tam porovnanie so slovincami, chorvatmi, madarmi, cechmi…
a kde si nechal tabulku s tym, aky podiel HDP ide v tom ktorom state na vedu? pripadne nejake ine vyznamne ukazovatele (nie som ekonom, takze nemam predstavu, co vsetko by sa malo zohladnit)? mam pocit, ze prave to ti chcel Socom naznacit – na to, ze v akej situacii je cela nasa krajina, spolocnost,….., veda, tak tie nase vedecke uspechy su mozno aj lahko (alebo aj tazko?) nadpriemerne. samozrejme, miesta na zlepsovanie je kopu – verim, ze po dokonceni studia sa teda vratis do rodnej krajiny a zacnes budovat lepsie meno slovenskej vedy. good night and good luck.
ale ved v tom pripade s nim suhlasim, ja netvrdim, ze sme pozadu, pretoze sme hlupi, sme pozadu, pretoze nas koncept vedeckeho rozvoja je slabsi ako nasich ssedov!
az take kraviny to nie su. Slovenska veda zije z minulosti. Ano, odbornikov ma (no zial, najma mala). Vela z nich po ’89 odislo do sukromnej sfery alebo zahranicia (najma ti schopni, ambiciozni a mladsi). V sucasnosti chybaju peniaze na uplne vsetko – sedi sa na desiatky rokov starych stolickach, stare budovy, pristroje 100 rokov za opicami, mladi sa nehrnu (ved kto by aj, podpriemerne platy). Motivacia nulova (naco sa snazit, ked ministri dostavaju profesorske tituly len preto, ze su v spravnej strane?). Sem-tam nejaky granty, ale vacsinou urcene na financovanie hluposti (papier, toner). Na vedu a skolstvo ide na SVK najmenej financii v EU (nie v absolutnych, dokonca v rel. cislach). Co sa tyka publikovania, to mnozstvo doktorandov je suvix, vacsinou ani na fakultu nechodi, robia niekde inde (part time, full time) a na fakulte simuluju cinnost (prelozia nejaky anglicky alebo nemecky clanok a dizertacia je na svete). Sup a je z neho doktor a hned na fakultu pracovat, lebo maju malo PhD, aby ziskali akreditaciu, atd. Tymto sposobom tu ZIADNA veda o par rokov nebude.
tieto bibliometriky su velmi zaujimavym udajom. z uvedeneho mi vyplyva ze SAV ma oproti prvemu nizky Output z hladiska tohoto hodnotenia, cituju vysledky na urovni uni z 19 miesta, spolupraca zo zahranicim o dost prevysuje znacnu cast vsetkych uvedenych institucii, norm. SJR ukazuje ze publikacie sa uvadzaju v adekvatnej “sile”. a vplyv je hlboko podpriemerny. takze este uvazme mieru HDP a schopnost si nerozkradnut 30 rocne stolicky spod riti a mozeme si povedat ze okej. len si davajme pozor aby sa to zrazu neobratilo a o rok tam nenajdeme z SVK nikoho.