Prežije Euro rok 2010?
Málokto si asi predstavoval, že neuplynie ani dekáda a Euro sa podrobí prvému vážnejšiemu testu.
Kríza odhalila to, na čo sa upozorňovalo od počiatku – Európska únia je veľmi heterogénna a kritéria optimálnej menovej oblasti splňuje len po privretí všetkých očí. Zatiaľ čo ešte 2-3 roky dozadu štáty postupovali viac menej rameno k ramenu, kríza ich rozhodila ako kolky.
Ideálny príklad je Španielsko vs. Nemecko. Nezamestnanosť v Nemecku je okolo 8%, v Španielsku 19%. Nemecko má obchodný prebytok, ktorý momentálne rastie, Španielsko ťažký mínus, ktorý sa síce v posledných mesiacoch mierne znížil, ale najmä vďaka tomu, že import sa prepadá prudšie ako export. A môžeme porovnávať aj iné štáty – Poľsko, ktoré nezažilo recesiu a má ústavou zakotvené prísne fiškálne pravidlá, proti Taliansku s jeho obrovským dlhom. Samostatnou kategóriou je Grécko, ktoré sa nie tak dávno tvárilo, že krízu zvláda dobre, ale dnes sa motá ako oslepený kyklop.
Na túto situáciu reagujú aj finačné trhy. Spread (rozdieľ v cenách, v tomto prípade od Nemeckého 10 ročného dlhopisu, ktorý slúži ako benchmark) viacerých eurobondov (grécky, portugalský, španielsy, írsky...) sa v posledných mesiacoch výrazne rozšíril (viď obrázok a článok).
Spread eurobondov
To znamená, že viaceré krajiny platia za likviditu oveľa viac ako iné. Zatiaľ to až tak nevadí – úrokové miery sú na rekordne nízkych hodnotách, takže celkové náklady sú podobné, alebo dokonca nižšie, ako tie spred niekoľko rokov. Ale ten pravý test eura ešte len príde.
Veľké ekonomiky, ako Nemecko alebo Francúzsko sa pomaly dvíhajú a ECB bude musieť rozmýšľať, čo urobiť s úrokovou mierou, ktorá je na extréme 1%. Avšak v momente, ako sa začne dvíhať, aby pribrzdila umelý boom a infláciu v rozbehnutých ekonomikách, pre krajiny ako Španielsko či Grécko to môže predstavovať knockout.
Aby sa slabšia krajina vyrovnala s prepadom, je len jedna možnosť – znížiť ceny a obnoviť tak konkurencie schopnosť. A to sa dá dvoma spôsobmi – znížiť ich nominálne, alebo zmeniť pomer kurzov (čo by opäť znížilo reálne ceny pre export). Druhá možnosť vzhľadom k jednotnej mene nie je možná a prvá vzhľadom k známym cenovým rigiditám (minimálna mzda, zmluvne/zákonne zakotvené platy, dávky...) tiež nie.
O riešení problémov na úrovni finančných trhov sa priebežne uvažuje. Niektorí predstavitelia navrhli celoeurópsky dlhopis. Proti tomu sa prirodzene postavilo Nemecko, ktoré by to muselo zatiahnuť (keďže úrok takého dlhopisu by bol nad úrovňou toho, čo Nemecko normálne platí). Navyše, dnes si krajiny zodpovedajú za svoje zdravie samé (maastrichtské kritéria sú akurát tak na srandu), v prípade jednotného dlhopisu by museli byť pravidlá oveľa prísnejšie.
Toľko k finančným trhom, ako však vyriešiť rozdiely vo výkonnosti ekonomík? Ak chceme zachovať euro, jediným dlhodobým riešením je snažiť sa uvoľniť tuhosť cien smerom nadol. Pri všetkých konvergenčných snahách sa nám nikdy nepodarí dosiahnuť dokonale voľný tok pracovnej sily, kapitálu, tovaru a znalostí v rámci EÚ a EÚ nebude jednoliatym ekonomickým prostredím. Netvrdím, že Nemci budú vždy bohatší ako Španieli (no, asi budú…), ale pokiaľ sa jedna krajina orientuje na autá a druhá na cestovný ruch, krízy a rasty sa budú v nich vyskytovať v rôznych intenzitách (a globalizácia sa môže aj na hlavu postaviť). A ak si chceme zachovať jednotnú menu, musíme s tým počítať.
Ďá sa čakať, že veľkí hráči pomôžu, pripustiť ohrozenie Eura v čase Lisabonskej zmluvy a tvárenia sa, ako sme všetci jednotní, si nikto nedovolí. Ale ak sa to stane zas...a znova - môže dôjsť viacerým štátom trpezlivosť. Takže bacha.
Páčil sa vám článok? Podporte EcoNoir a dostanete backlink!
Popularity: 39% [?]
Related posts:
6 Commentsleave a comment
Leave a Reply
- Keď médiá hodujúVšetky médiá sa cítili dotknuté, keď ich Róbert Fico nazval hyenami. Preto si na nich pripravil svoj náhubok vo forme novely tlačového zákona, kde ako všetci vieme, doplnil možnosť práva na odpoveď. S daným krokom sa súhlasiť nedalo a nedá doteraz, ale označenie, ktorým počastoval slovenských novinárov, si médiá zaslúžia čoraz viac a viac. […]
- Obete štátnej neschopnostiMúry i vraždenie v Bratislave majú spoločného menovateľa. Ľudskú frustráciu, vyplývajúcu z dlhoročného zanedbávania, neriešenia a ignorovania háklivých spoločenských problémov. Starostovia už nevidia iné východisko ako postaviť múr, päťdesiatnik z Devínskej ako zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. […]
Európska únia je veľmi heterogénna a kritéria optimálnej menovej oblasti splňuje len po privretí všetkých očí
Podla mojho nazoru, je to hlupost, z viacerych dovodov. Jednak Slovensko samotne je potom absolutne neoptimalnou menovou oblastou s dovodu obrovskych rozdielov medzi regionmi. Dalej, Nie je to tak davno ked sme mali po celom svete zlaty ztandard a celkom to fungovalo, takze optimalna menova oblast je nezmysel. Kazda oblast je optimalna, potom by sme museli mat v bratislave inu urokovu mieru ako v Cadci, inu ako na Vychode..
Osud Eura je psecateni s ineho dovodu, je to papierova mena, nicim nekryta a ako kaze zakon “gravitacie”, taketo meny sa vzdy vyberu inflacnou cestou, ich priemerna zivotnost na takejto doroge je cca 36 rokov. To ze ECB je relativne konzervativna, aspon donedavna to tak platilo, hovori len o tom ze to nebude rokov 36 ale o nieco viacej, tak ci onak skonci sa to rastom nul na bankovkach.
Dovolím si nesúhlasiť s nesúhlaseným. OMO samozrejme nemá presné hranice, kedy je a kedy už nie, ale Slovensko podľa môjho názoru túto podmienku spolňuje oveľa lepšie ako napr. EÚ. Pohyb práce, kapitálu atď je oveľa menej obmedzený a hlavne, je to jednotná oblasť čo sa týka štátnej správy, t.j. sú tu veľké prevody financíí, ktoré v rámcii EÚ neexistujú v takej veľkej miere (tým netvrdím, že je to riešenie, ktoré rád vidím). Áno, možno by bolo lepšie, keby východ mal vlastnú menu (nakoniec, niektoré štúdie USA z pohľadu OMO navrhuje pre nich 2 až 3 meny miesto dolára :), na druhej strane administratívne náklady (neustále prevody) by prevážili túto výhodu. Ale hlavne, neponúkol si alternatívny mechanizmus vyrovnávania rozdieľov medzi regiónmi..
Čo sa zlata týka – vtedy platil ten stav, ktorý som opísal – rigidity cien boli oveľa menšie: kde neboli, tam to malo následky v zaostávaní.
Ja tu hovorím o tom, že akonáhla ECB zdvihne úrokovú mieru niekam na 2%, pre krajiny ako Španielsko a Grécko to bude mať veľké dôsledky, ktoré by neboli také veľké, ak by tie krajiny mali vlastnú menu. Netvrdím, že € je zlé, ja osobne to považujem za dobrú myšlienku, ale ak chcem A, musíme mysileť aj na B.
S papierikmi a infláciou súhlasím, el to nie je problém eura, to je problém vštkých fiat money…
A ďakujem za trpezlivosť so stránkou, by som ich tam nakopal v tom Axfone
Nemyslim si ze pohyb prace, kapitalu, presuny statnych penazi maju co do cinenia s menou, ktora v podstate sluzi hlavne ako prostriedok vymeny a uchovavatel hodnot. Akym sposobom tieto veci ovplyvnuju menovu oblast? Nechapem preco by mal mat region BA/Budapest/Vieden mal mat inu menu ako naprikald vychod slovenska? V com spociva vyhoda?
Ja rozhodne ziadne rozdiely medzi regionami vyrovnavat nehcem, je to nemzysel, kazdy region ma svoje komparativne vyhody, cistu prirodu oproti spine velkomesta.
Co sa tyka zlata a rigidit cien nepochopil som bohuzial co si chcel povedat.
Este raz zopakujem, vyhoda zlata ako meny spociva v tom ze sa neda vytvorit z nicoho, ale je ho obmedzene mnozstvo, tj. tym je zabezpecena relativna stabilita cien, co je priam pozehnanie pre podnikatelov, lebo cenovy mechanizmus odovzdava informacie o poziadavkach trhu neskreslene. Kdezto v pripade papierovych penazi, ceny aktiv, akcii, komodit skacu ako o preteky v zavislosti od aktualnej bubliny a tym padom to vedie k neefektivite a niceni kapitalu a vzacnych zdrojov na nezmyselne projekty, ktore sa pocas boomu zdali velmi efektivne.
Este raz, zlato fungovalo celosvetovo, a hlavne fungovalo, fungovalo velmi efektivne, napriklad si vezmy cenu ropy, za posledne desatrocia od ukoncenia zlateho ztandardu je cena ropy vyjadrena v zlate relativne konstantna, to jest za jednu zlatu mincu si natankoval plnu nadrz aj pred 40 rokmi aj teraz
1. ja som tiez zastanca zlata (hoci navrat nepovazuejm za realny), v tom sa zhodneme – to, o com pisem ja, plati pre nas dnesny svet, kde proste mame peniaze ake mame…
2. peniaze su prostriedok vymeny a o to tu ide. pokial menim jablko za hrusku (prostrednictvom penazi) a o moje jablko poklesne zaujem o 40%, mam dve moznosti co spravit, aby som to napravil. a)zlacnim jablko (ale to je problem, pretoze vacsina nakladov spociva v mzde cesacov, ktora sa neda pohnut dole, administrativnych cenach sadenic atd.[v zlatom standarte taketo netrhove stanovovanie cien je o dost narocnejsie a stat v tom v minulosti nemal take slovo ako dnes,preto zlaty standart nemal tento problem] alebo v zisku, ktoreho pokles zase obmedzi buduce investicie)
2.devalvovat menu/nechat poklesnut kurz, cim jablko realne zlacnie – a to sa neda, pretoze je tu euro
Kúsok na tému euro zo zaujímavého blogu Pavla Sikoru:
http://sikora.blog.respekt.cz/c/117767/Past-jmenem.html
vďaka za tip myslím, že môžem súhlasiť. Je tiež pravda, že Euro má aj pozitívne stránky – viď napr. Maďarsko, ktoré vďaka prepadu svojej meny malo (a má a bude mať) veľký problém splácať dlhy, nomnované v zahraničných menách…