Comments on: Marxizmus s triezvou hlavou

By: Wlacho

Wlacho — Sat, 27 Aug 2011 13:19:03 +0000

V tomto doverujem sekundarnym zdrojom, clovek je tvor smrtelny a nema cas precitat vsetko na svete, hlavne to, co nepovazuje za podstatne pre svoj buduci rozvoj. K Marxovi sa vyjadrujem, pretoze ho povazujem za nemesis myslienok slobody.

“Avšak fľaše tej istej malinovky alebo toho istého piva v tom istom čase stoja v Tescu toľko isto. Ako je to možné, keď tie fľaše kupujú rôzni ľudia, s rôznym smädom a s rôznymi hodnoteniami? Nie je toto to hodnotenie, ktoré je objektívne?”
Absolutne nie je – aj v tescu je cena subjektivna, pretoze je tam 100 ludi, z toho si 5 kupi flasu mineralky, pretoze ich subjektivna hodnota flase mineralky sa zhodovala s cenou v tescu. pre tych 95 ludi, co si ju nekupia, ma ta flasa mineralky inu hodnotu (vacsinou nizsiu, ale moze nastat situaciu, ze aj vyssiu), preto si ju nekupia. Tesco na zaklade svojich kalkulacii stanovi cenu, pri ktorej je odhadovany zisk najvysii, ale opat, toto nema nic spolocne s nejakou ‘objektivnou’ cenou, v kauflande bude cena ina, v restauracii opat ina.

“Ako ináč by bolo možné, že kapitalista nespraví absolutne nič a má príjem, ktorý je ďaleko vyšší ako mzda robotníka.” – no keby to tak bolo, tak predsa kazdy by bol kapitalistom :) tvorenie hodnoty si nemozes spajat len s tym, ze niekto niekde bucha kladivom. uloha podnikatela (anglictina ma ovela priliehavejse pomenovanie entrepreneur) je v identifikacii trhovych signalov a odpovedani na nich. To s vlastnictvom kapitalu je stara pesnicka, ale je len vyhovorkou, ked sa pozries na historiu dnesnych monster firiem, vacsina z nich zacala dakde v stodole alebo v garazi. pokial cloveku nestoja v ceste statne regulacie, licencie, poplatky, tak mu staci napad a cielavedomost, a kapital si vytvori, alebo si ho najde sam.

Inak, kde je hranica medzi kapitalistom a robotnikom? Ked si kupim jazdeneho Formana za 500e a zacnem s partiou prerabat kupelne, uz som kapitalista?

By: Miro

Miro — Fri, 26 Aug 2011 10:37:53 +0000

No vidno, že tvoj problém nespočíva len v nesčítanosti, ale aj nechápavosti. Po prvé, ak si prakticky nič nečítal z Marxa, tak potom nepíš články o marxizme. Samozrejme žijeme v dobe, kde povrchnosť je dosť rozšírená, a nedá sa jej asi vyhnúť. Ale poctivosť vyžaduje najprv dôkladne naštudovať si problematiku a až potom písať a kritizovať. Po druhé, a to je už skôr problém Tvojej chápavosti, ja som sa vo svojom komentári vôbec nedotkol otázky, či Marxova teória pracovnej hodnoty zodpovedá pravde. Ja som len ukázal, že Tvoja interpretácia Marxa je nesprávna. To si mi vlastne aj potvrdil aj tým, že si sa priznal, že z Marxa si veľa nečítal. Aby človek písal fundovanejšie články o ekonomických a spoločenských teóriach, nestačí absolvovať semestrálny kurz dejín ekonomických teórií. A neospravedlňuje to ani silná potreba človeka “vyrozprávať sa”. Po tretie, nepodceňoval by som marxistov, že nič okrem Marxa, nečítali. To je propagandistické klišé, nie vedecký argument voči oponentovi. Sám Marx bol podľa mňa dosť poctivý. Trávil hodiny a roky času čítaním ekonomických článkov v londýnskej knižnici.
No a teraz k Tvojmu novému komentáru. Budem advocat diabolus.
Mimochodom fľaša v Tescu je iný tovar ako fľaša na Sahare. Identita tovaru nie je daná jeho technickými parametrami. Píšeš “hodnota je subjektivna velicina, neda sa objektivne nicim ohodnotit”. Avšak fľaše tej istej malinovky alebo toho istého piva v tom istom čase stoja v Tescu toľko isto. Ako je to možné, keď tie fľaše kupujú rôzni ľudia, s rôznym smädom a s rôznymi hodnoteniami? Nie je toto to hodnotenie, ktoré je objektívne? Alebo pán Tesco si stanovuje hodnoty podľa svojich potrieb, podľa svojho subjektívneho cítenia? Obávam sa, že sa ich snaží určiť podľa situácie mimo jeho subjektívneho cítenia, to jest objektívne. PODĽA MARXA kapitalista, poznajúc toto objektívne hodnotenie, rozhodne sa vyrábať fľaše vody. Má kapitál, najme robotníkov, ktorým platí mzdu rovnajúcu sa hodnote ich pracovnej sily, ktorá je určená hodnotou tovarov potrebných na ich reprodukciu a privlastňuje si nimi vyrobený tovar, ktorého hodnotu realizuje prostredníctvom ich ceny na trhu. Hodnota tovaru je však vyššia ako hodnota pracovnej sily robotníkov a tento rozdiel si privlastňuje kapitalista. Čiže žije ako darmožráč, lebo nemusí pracovať a má príjem vyšší ako chudáci robotníci, ktorí makajú denno denne minimálne osem hodín. Ako ináč by bolo možné, že kapitalista nespraví absolutne nič a má príjem, ktorý je ďaleko vyšší ako mzda robotníka. Je to možné len vďaka vykorisťovaniu, ktoré umožňuje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. A súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov umožňuje privlastňovanie si časti práce iných ľudí, robotníkov.

By: Wlacho

Wlacho — Sat, 20 Aug 2011 12:02:59 +0000

Nie som si isty, kde vidis subjektivizmus, ale uz je to daky piatok odkedy som to napisal, a nepamatam si presne, co ma k tomu nakoplo. Skor sa teda zameram na tu druhu polovicu.
Z Marxa som cital iba nejake kratke texty a sekundarne zdroje (prepac, ale clovek vaziaci si svojho casu moze tazko zabit desiatky hodin svojho zivota Kapitalom). Bohuzial, je tu vaznejsi problem, a sice ten, ze obdivovatelia Marxa necitali nic ine z ekonomickej teorie. Ano, Marxova logika funguje, ale v iba v jeho vlastnom ramci. A ten je bohuzial totalne chybny, Marx dovrsil slepu ulicku ekonomie, ktoru prepracoval hlavne Ricardo, a sice teoriu pracovnej hodnoty.
Aby som tu zbytocne nefilozofoval, konkretny priklad: pises “Hodnota práce je daná hodnotou tovarov vyrobených robotníkom” to sa sice pekne pocuva, ale neda sa to premietnut do reality.
Aka robotnik za pasom cely zataca skrutku #14 na motore Skodovky, aka je hodnota nim vyrobeneho tovaru na trhu? To sa neda vypocitat, odpoved da zase len trh – ak si robotnik za tuto cinnost vypyta 2000 eur, tak ho nikto nebude chciet, ak 200 eur, tak sa o neho pobiju. 2. pol 19.storocia priniesla (konecne) do ekonomie klucove poznanie – hodnota je subjektivna velicina, neda sa objektivne nicim ohodnotit. Flasa vody v Tescu ma inu hodnotu, ako flasa vody na Sahare, podpis s venovanim ad Karla Gotta ma pre mna inu hodnotu ako pre moju mamu, pritom praca za tym je vzdy rovnaka rovnaka. Za jednym produktom je skryta praca stoviek, niekedy az tisicok ludi, a jedine co spravodlivo moze koordinovat rozdelenie prostriedkov, je slobodna vymena, teda trhovy mechanizmus.

By: Miro

Miro — Thu, 18 Aug 2011 15:06:00 +0000

To je nejaký čudný výklad marxizmu. Marxizmus je skôr deterministický spôsob pohľadu na svet. Článok ukazuje marxizmus ako subjektivistický svetonázor. Marxizmus vychádza viac-menej z historického determinizmu. Vývoj spoločnosti je daný základným protirečením, a to protirečením medzi výrobnými vzťahmi (užšie vlastníckymi výrobnými vzťahmi) na jednej strane a výrobnými silami na druhej strane, ktoré sa v kapitalizme podľa Marxa výrazne zospoločenšťujú, ale vlastnícke výrobné vzťahy zostávajú súkromné. Ak toto protirečenie v rámci dialektiky dosahuje určitú kvantitu, tak prechádza ku kvalitatívnej zmene – k revolúcií (dialektický zákon prechodu zmeny kvantity na zmenu kvality). Spoločnosť nemožno meniť ľubovoľne a kedykoľvek, musia na to dozrieť predpoklady – stručne povedané prehĺbenie vyššie zmieneného protirečenia. Ak človek realizuje revolúciu, realizuje ju na základe dozretých podmienok. I uvedomenie revolucionára je historicky podmienené.
Čo sa týka vykorisťovania, treba si uvedomiť Marxovu logiku. Robotník nepredáva kapitalistovi prácu, ale svoju pracovnú silu. Podľa pracovného kontraktu si však kapitalista privlastňuje prácu robotníka. Pracovná sila ako tovar je iné ako vyrobená práca robotníkom. Hodnota pracovnej sily ako tovaru je daná hodnotou životných podmienok robotníka: stravou, obydlím, ošatením atď.- tak, aby dokázal prežiť. Hodnota práce je daná hodnotou tovarov vyrobených robotníkom. Hodnota pracovnej sily je menšia ako hodnota tovarov vyrobená prácou robotníka. Tú časť, o ktorú prevyšuje hodnota práce hodnotu pracovnej sily robotníka si kapitalista privlastňuje. Marx nikde nepíše, že všetci majú rovnakú hodnotu pracovnej sily alebo hodnota práce je rovnaká, to je skreslenie Marxa.
Mám pocit, že tento článok napísal niekto, kto z Marxa neprečítal ani jednu kapitolu. Bohužiaľ niektorí ľudia majú potrebu neustále komunikovať a vytvárajú si reputáciu nejakých vedeckých alebo aspoň nádejných vedeckých kapacít. Avšak je to len domček z karát, ktorý zaplavuje pseudomyšlienkami internet a niekedy a printove média.

By: admin

admin — Thu, 31 Dec 2009 16:03:22 +0000

@brezko: no je to fakt, ono môžeme polemizovať či sa dá vôbec vybrať dáky “priemerný” človek, niekto je vyslovene sebecký, ďalší je nesebecký voči najbližšej rodine, ďalší voči rodine a priateľom, ďalší voči fanúšikom rovnakého pingpongového klubu, ďalší sa rozdá úplne…

@Michal: hanblivý som :P…ale nie, srandujem, doplním pár riadkov o sebe zajtra alebo kedy, nepovažoval som to za extra potrebné, keďže sa nemôžem pochváliť dákym prehnaným intelektuálnym zázemím, ale pravda je, že by to nemalo byť anonymné…

By: Michal Lehuta

Michal Lehuta — Thu, 31 Dec 2009 11:06:22 +0000

a co tak uz konecne nepisat anonymne? myslim, ze to dost ubera na doveryhodnosti nie zlych textov..

By: brezkonátor

brezkonátor — Wed, 30 Dec 2009 23:48:31 +0000

vieš, čo je obrovská diera v tej teórii ľudskej prirodzenosti, že ráta s tým, že ľudia žijú prirodzene dobre, ale aby mohli žiť, založia štát
ono to nie je celkom tak, že je sebecká bytosť
ak toto zavrhneš, hneď sa ti otvorí pole možností a kombinácii
nemyslím si, že sa vždy správaš za každých okolností rovnako

By: admin

admin — Wed, 30 Dec 2009 19:38:20 +0000

konštruktéri utópii od začiatku vychádzajú z mylných predpokladov, resp. z ieálov ktoré nemajú reálny predobraz imho. ak sa stotožníš s tým, že človek je primárne sebecká bytosť, potom ľavicová kritika je síce pekná, ale kritizuje to, že obloha je modrá…
asi prečítam dačo o kibucoch a podobných solidárnych spolkoch, i keď neverím, že zmením názor…

By: brezkonátor

brezkonátor — Wed, 30 Dec 2009 18:20:39 +0000

na tej úvahe o tom ako to má byť a ako sa to prejaví v realite však niečo je
minule mi na hajzli pri čítaní soumraku sociálneho štátu od jana kellera, napadla myšlienka, že utópie nikdy nemôžu uskutočniť teóriu
teraz, odhliadnuc od ľudskej prirodzenosti- kde tiež celkom nesúhlasím, že je to tak ako vraveli locke,ale na druhej strane sa mi páči evolučná biológia, psychológia- ako to chodí, šéf, mysliteľ marx, napíše skvelú kritiku kapitalizmu- toto sa mi páči na ľavici, že vie analyzovať veci, pred ktorými si “pravica” zatvára oči- ďalej vyodí spôsob ako sa z toho dostať, a je to tak premyslené, že systém nemá medzery- mysliteľ umrie, má však pokračovateľov, ktorým sa podarí spraviť revolúciu; tí ešte majú aké-také podhubie utopizmu, ktorú chcú uviesť do praxe, ale už pozmenene; títo následníci však padnú, nakoľko sa k moci prepracujú pragmatici, technológovia moci ako stalin a útopia sa zmení na ideológiu, ktorej jedinej účelom je udržiavanie moci v rukách pár ľudí
v tomto vidím tiež dôležitý bod neopodstatnenosti kritiky utópií

By: admin

admin — Wed, 30 Dec 2009 15:18:57 +0000

No rozhodne nad tym pouvazujem. ja som doteraz zil v tom, ze na slovensku twitter zatial moc nefrci a facebook mi pride preplneny trashom, ale ved treba aj pionierov, doba nepusti .)