![ESM: Základy eurohrádze položené [aka unbeknownst to most... punk is not dead!]](http://www.econoir.sk/wp-content/themes/Spexel/thumb.php?src=uploads/7076_38c9.jpg&h=62&w=71&zc=1)
Marxizmus s triezvou hlavou
Väčšine štamgastov termín marxizmus asi privodí závrate a bolesti hlavy, napriek tomu som sa rozhodol mu venovať svoj čas a kilobity. Pretože s odvolávaním sa na marxizmus (v dobrom aj zlom) sa stretávame denne, ale podstata často uniká v šíru diaľ.
V prvom rade si treba vyjasniť, že reč je o marxizme “západnom”, “katedrovom” či “intelektuálnom”. Slovákovi sa ako obraz marxistu skôr zjaví predstava opitého ex tajomníka dakde na zapadnutom sneme KSS, mladíka s dredmi a rok nepratými spodkami, či Fica potriasajúceho rukou s Chavezom. No Marxizmom sa však prekvapujúco zaoberali aj inteligentní ľudia a vymysleli nasledujúce myšlienky.
Základom marxizmu je dialektický prístup k histórii a spoločnosti. Ľudské bytosti sú produktmi historických procesov a zároveň ich producentmi. Rodíme sa do nejakej spoločenskej štruktúry (predstavme si napr. dedinu s autoritatívnym richtárom, skupinou bohatých statkárov a farárom ako šedou eminenciou) a táto štruktúra predznačuje, ako sa bude vyvíjať náš život. Nie je však nemenná – je závislá od toho, či ju jej subjekty zreprodukujú. Ak uznáme autoritu richtára a počúvame rady farára, reprodukujeme ju. Je možné ju však aj transformovať – richtára prestaneme počúvať, farára hodíme do studne a statkárom znárodníme dobytok. Táto nová spoločenská štruktúra bude ovplyvňovať náš život iným spôsobom. Toto je hlavná myšlienka marxizmu, ktorá sa aplikuje na celú spoločnosť, nielen na ekonomickú sféru (na vysvetľovanie ktorej býva opis marxizmu často redukovaný).
Samozrejme, analýza kapitalizmu je tým najpopulárnejším výstupom bradáča a jeho žiakov. Tradičný opis kapitalizmu stavia na Smithovom obraze jednotlivca, ktorého ekonomické chovanie funguje na základe daných zákonov, nie nepodobným prírodným zákonom – človek sa snaží maximalizovať svoj úžitok, čo ho automaticky vedie k interakcii s inými jednotlivcami a k snahe výmenou produkcie dosiahnuť kombináciu statkov s maximálnym užitočnostným výstupom. Marxisti tvrdia, že nekonáme tak preto, lebo takí jednoducho sme, ale preto, lebo nás k tomu vedú historicko-spoločenské okolnosti, vytvorené generáciami našich predkov nami samými. Je možný alternatívny svet, v ktorom agenti konajú inak. Takto sa dá spochybniť zdanlivo nemenné nazeranie na termíny, ako je napríklad sloboda.
V klasickom liberálnom ponímaní sloboda znamená dodržiavanie vlastníckych práv a voľné nakladanie s nimi (ku svojmu telu a majetku). Vlastnícke právo je tu prirodzenou (“prírodnou”) inštitúciou. Naopak, Marxista ho považuje len za historicko-spoločenský konštrukt, ktorý nie je daný z hora. Marxista kritizuje takúto slobodu, pretože dochádza k odtrhnutiu politickej a ekonomickej sféry – máme možnosť demokratických volieb, ale tie nijako neovplyvnia rozloženie majetku, pretože kapitalizmus považuje súkromný majetok za súčasť ľudskej bytosti ako takej.
Tým sa dostávame k najotrepanejšej časti – vykorisťovaniu. Všetci agenti majú slobodu v liberálnom zmysle slova, t.j. môžu so sebou a svojím majetkom robiť čo chcú a žiadna sila ich nemôže násilím k niečomu nútiť (až na úzko vymedzené zákonné prípady), čím sa kapitalizmus odlišuje od feudalizmu, kde ekonomická a politická sféra boli spojené. Avšak veľká časť ľudí môžu trhu ponúknuť jedinú komoditu – svoju prácu. A keďže biologické procesy nás nútia konzumovať potraviny, chrániť sa pred chladom a pod., túto prácu musia predať za akýchkoľvek podmienok. Za túto prácu nedostávajú plnú hodnotu – časť produkcie si ponecháva kapitalista. Sloboda voliť sa stáva zbytočnou, pretože ekonomická sféra je privatizovaná a štát (=výsledok volieb) nemá možnosť do nej zasahovať, pretože je od príjmov z kapitálu závislý.
Marxisti nespochybňujú obrovský pokrok, ktorý kapitalizmus za posledné dve storočia priniesol. Za hlavný problém považujú jeho obmedzenosť. To, že niektoré štruktúry vidíme ako prirodzené, dané, nemenné, obmedzuje náš potenciál pre rozvoj. V momente, keď si jednotliví agenti uvedomia možnosť meniť svet nielen v rámci kapitalistickej štruktúry, ale možnosť organizovať jednotlivé vzťahy, alebo dokonca celú spoločenskú štruktúru, ľudský rozvoj môže dosiahnuť nových výšok. Marxizmus má hlavu aj pätu a oponovať mu len zosmiešňovaním je kontraproduktívne. Nemusíte sa však báť, EcoNoir sa nestal prílohou Halo Novín.
“Čo, kde?!” alebo kde sa to pos…
Boľševická katastrofa 20. storočia postavila marxistickú inteligenciu pred preťažkú úlohu obhájiť svoje učenie vo svetle historických udalostí. Ich zvyčajnou rekciou je, že sa nejednalo o pravý marxizmus, ale len o marxizmus namontovaný do stále-toho-istého kapitalizmu. Nové (boľševické) sociálne štruktúry boli zabetónované ešte pevnejšie ako tie kapitalistické, ekonomika sa riadila pevne danými objektívnymi pravidlami, ktoré nemali nič spoločné s teoretickým normativizmom. Celá komunistická epizóda bola len “štátnym kapitalizmom”.
Táto obhajoba však (aspoň u mňa) neobstojí. Opäť a znova sa v histórii ukazuje, že to boli Locke či Smith, ktorí mali pravdu. Ľudská túžba vlastniť statky a uspokojovať nimi svoje potreby sa zdá byť nemenná. Či je už navonok spoločnosť vo fašizme, stalinizme, maoizme, zas a znova vznikajú tie isté štruktúry čierneho trhu, kde sa agenti stretajú a uzatvárajú obchod podľa pravidiel starých tisíce rokov. Snaha prerobiť tieto základné procesy, či po dobrom alebo po zlom, vždy zlyhala. Keďže genetika zatiaľ neodhalila biologicky podmienené vzorce ekonomickej interakcie, môžem síce len empiricky, ale aj tak s pevnou istotou veriť, že základné kapitalistické štruktúry spoločnosti sú nemenné.
Ďalšou neopravenou a neopraviteľnou chybou je pracovná teória hodnoty. Marxisti veria (odvolávajúc sa ešte pomaly na Ricarda), že hodnota je tvorená výlučne prácou. Vyjadrenie hodnoty peniazmi neodráža skutočnú hodnotu, ktorá je tvorená jednoducho tým, koľko sa na tom či onom odfachčilo. To nás rutinne zavedie do absurdnej situácie, keď výsledok pracovného dňa neurochirurga má rovnakú hodnotu, ako keď sa niekto rozhodne kopať osem hodín rukami jamu uprostred poľa. Chybne považujú skupiny kapitalistov a proletariátu (teda tých, čo môžu ponúknuť len svoju prácu) za nemenné v rámci systému. No práve tu môžeme vidieť, ako sa vnútro systému môže rýchlo a nečakane zmeniť. Päťkorunové firmy ako Google či Microsoft dokazujú, že spoločenské triedy nemajú ohraničenie. Naviac akosi sa implicitne predpokladá, že kapitál bude mať vždy navrch nad prácou (a môže ju vykorisťovať). Obrovská špecializácia a pokles cien priemyselnej produkcie tu rozkýval misku váh. Hodnotu plechovej búdy a strojov v nej často preváži hodnota práce jedného experta…
Marxizmus tu ostane. Zarasteným profesorom v zapadnutých kanceláriách katedier sociálnych vied poskytuje pocit odhodlaných tvorcov nového spravodlivého sveta, mladým s Che-om na tričkách zase vonia po dobrodružstve a karibskom rume, čím dáva zabudnúť na otravné brigády dokladačov v Tescu. Human nature však nezmenia….
Popularity: 20% [?]
Related posts:
Mal by si si založiť Twitter účet alebo aspoň Facebook fan site .. strašne rád by som čítal tvoje krátke myšlienky, postrehy, poprípade odkazy na články, čo ťa zaujali .. porozmýšľaj o tom .. :)
No rozhodne nad tym pouvazujem. ja som doteraz zil v tom, ze na slovensku twitter zatial moc nefrci a facebook mi pride preplneny trashom, ale ved treba aj pionierov, doba nepusti .)
na tej úvahe o tom ako to má byť a ako sa to prejaví v realite však niečo je
minule mi na hajzli pri čítaní soumraku sociálneho štátu od jana kellera, napadla myšlienka, že utópie nikdy nemôžu uskutočniť teóriu
teraz, odhliadnuc od ľudskej prirodzenosti- kde tiež celkom nesúhlasím, že je to tak ako vraveli locke,ale na druhej strane sa mi páči evolučná biológia, psychológia- ako to chodí, šéf, mysliteľ marx, napíše skvelú kritiku kapitalizmu- toto sa mi páči na ľavici, že vie analyzovať veci, pred ktorými si “pravica” zatvára oči- ďalej vyodí spôsob ako sa z toho dostať, a je to tak premyslené, že systém nemá medzery- mysliteľ umrie, má však pokračovateľov, ktorým sa podarí spraviť revolúciu; tí ešte majú aké-také podhubie utopizmu, ktorú chcú uviesť do praxe, ale už pozmenene; títo následníci však padnú, nakoľko sa k moci prepracujú pragmatici, technológovia moci ako stalin a útopia sa zmení na ideológiu, ktorej jedinej účelom je udržiavanie moci v rukách pár ľudí
v tomto vidím tiež dôležitý bod neopodstatnenosti kritiky utópií
konštruktéri utópii od začiatku vychádzajú z mylných predpokladov, resp. z ieálov ktoré nemajú reálny predobraz imho. ak sa stotožníš s tým, že človek je primárne sebecká bytosť, potom ľavicová kritika je síce pekná, ale kritizuje to, že obloha je modrá…
asi prečítam dačo o kibucoch a podobných solidárnych spolkoch, i keď neverím, že zmením názor…
vieš, čo je obrovská diera v tej teórii ľudskej prirodzenosti, že ráta s tým, že ľudia žijú prirodzene dobre, ale aby mohli žiť, založia štát
ono to nie je celkom tak, že je sebecká bytosť
ak toto zavrhneš, hneď sa ti otvorí pole možností a kombinácii
nemyslím si, že sa vždy správaš za každých okolností rovnako
a co tak uz konecne nepisat anonymne? myslim, ze to dost ubera na doveryhodnosti nie zlych textov..
@brezko: no je to fakt, ono môžeme polemizovať či sa dá vôbec vybrať dáky “priemerný” človek, niekto je vyslovene sebecký, ďalší je nesebecký voči najbližšej rodine, ďalší voči rodine a priateľom, ďalší voči fanúšikom rovnakého pingpongového klubu, ďalší sa rozdá úplne…
@Michal: hanblivý som :P…ale nie, srandujem, doplním pár riadkov o sebe zajtra alebo kedy, nepovažoval som to za extra potrebné, keďže sa nemôžem pochváliť dákym prehnaným intelektuálnym zázemím, ale pravda je, že by to nemalo byť anonymné…
To je nejaký čudný výklad marxizmu. Marxizmus je skôr deterministický spôsob pohľadu na svet. Článok ukazuje marxizmus ako subjektivistický svetonázor. Marxizmus vychádza viac-menej z historického determinizmu. Vývoj spoločnosti je daný základným protirečením, a to protirečením medzi výrobnými vzťahmi (užšie vlastníckymi výrobnými vzťahmi) na jednej strane a výrobnými silami na druhej strane, ktoré sa v kapitalizme podľa Marxa výrazne zospoločenšťujú, ale vlastnícke výrobné vzťahy zostávajú súkromné. Ak toto protirečenie v rámci dialektiky dosahuje určitú kvantitu, tak prechádza ku kvalitatívnej zmene – k revolúcií (dialektický zákon prechodu zmeny kvantity na zmenu kvality). Spoločnosť nemožno meniť ľubovoľne a kedykoľvek, musia na to dozrieť predpoklady – stručne povedané prehĺbenie vyššie zmieneného protirečenia. Ak človek realizuje revolúciu, realizuje ju na základe dozretých podmienok. I uvedomenie revolucionára je historicky podmienené.
Čo sa týka vykorisťovania, treba si uvedomiť Marxovu logiku. Robotník nepredáva kapitalistovi prácu, ale svoju pracovnú silu. Podľa pracovného kontraktu si však kapitalista privlastňuje prácu robotníka. Pracovná sila ako tovar je iné ako vyrobená práca robotníkom. Hodnota pracovnej sily ako tovaru je daná hodnotou životných podmienok robotníka: stravou, obydlím, ošatením atď.- tak, aby dokázal prežiť. Hodnota práce je daná hodnotou tovarov vyrobených robotníkom. Hodnota pracovnej sily je menšia ako hodnota tovarov vyrobená prácou robotníka. Tú časť, o ktorú prevyšuje hodnota práce hodnotu pracovnej sily robotníka si kapitalista privlastňuje. Marx nikde nepíše, že všetci majú rovnakú hodnotu pracovnej sily alebo hodnota práce je rovnaká, to je skreslenie Marxa.
Mám pocit, že tento článok napísal niekto, kto z Marxa neprečítal ani jednu kapitolu. Bohužiaľ niektorí ľudia majú potrebu neustále komunikovať a vytvárajú si reputáciu nejakých vedeckých alebo aspoň nádejných vedeckých kapacít. Avšak je to len domček z karát, ktorý zaplavuje pseudomyšlienkami internet a niekedy a printove média.
Nie som si isty, kde vidis subjektivizmus, ale uz je to daky piatok odkedy som to napisal, a nepamatam si presne, co ma k tomu nakoplo. Skor sa teda zameram na tu druhu polovicu.
Z Marxa som cital iba nejake kratke texty a sekundarne zdroje (prepac, ale clovek vaziaci si svojho casu moze tazko zabit desiatky hodin svojho zivota Kapitalom). Bohuzial, je tu vaznejsi problem, a sice ten, ze obdivovatelia Marxa necitali nic ine z ekonomickej teorie. Ano, Marxova logika funguje, ale v iba v jeho vlastnom ramci. A ten je bohuzial totalne chybny, Marx dovrsil slepu ulicku ekonomie, ktoru prepracoval hlavne Ricardo, a sice teoriu pracovnej hodnoty.
Aby som tu zbytocne nefilozofoval, konkretny priklad: pises “Hodnota práce je daná hodnotou tovarov vyrobených robotníkom” to sa sice pekne pocuva, ale neda sa to premietnut do reality.
Aka robotnik za pasom cely zataca skrutku #14 na motore Skodovky, aka je hodnota nim vyrobeneho tovaru na trhu? To sa neda vypocitat, odpoved da zase len trh – ak si robotnik za tuto cinnost vypyta 2000 eur, tak ho nikto nebude chciet, ak 200 eur, tak sa o neho pobiju. 2. pol 19.storocia priniesla (konecne) do ekonomie klucove poznanie – hodnota je subjektivna velicina, neda sa objektivne nicim ohodnotit. Flasa vody v Tescu ma inu hodnotu, ako flasa vody na Sahare, podpis s venovanim ad Karla Gotta ma pre mna inu hodnotu ako pre moju mamu, pritom praca za tym je vzdy rovnaka rovnaka. Za jednym produktom je skryta praca stoviek, niekedy az tisicok ludi, a jedine co spravodlivo moze koordinovat rozdelenie prostriedkov, je slobodna vymena, teda trhovy mechanizmus.
No vidno, že tvoj problém nespočíva len v nesčítanosti, ale aj nechápavosti. Po prvé, ak si prakticky nič nečítal z Marxa, tak potom nepíš články o marxizme. Samozrejme žijeme v dobe, kde povrchnosť je dosť rozšírená, a nedá sa jej asi vyhnúť. Ale poctivosť vyžaduje najprv dôkladne naštudovať si problematiku a až potom písať a kritizovať. Po druhé, a to je už skôr problém Tvojej chápavosti, ja som sa vo svojom komentári vôbec nedotkol otázky, či Marxova teória pracovnej hodnoty zodpovedá pravde. Ja som len ukázal, že Tvoja interpretácia Marxa je nesprávna. To si mi vlastne aj potvrdil aj tým, že si sa priznal, že z Marxa si veľa nečítal. Aby človek písal fundovanejšie články o ekonomických a spoločenských teóriach, nestačí absolvovať semestrálny kurz dejín ekonomických teórií. A neospravedlňuje to ani silná potreba človeka “vyrozprávať sa”. Po tretie, nepodceňoval by som marxistov, že nič okrem Marxa, nečítali. To je propagandistické klišé, nie vedecký argument voči oponentovi. Sám Marx bol podľa mňa dosť poctivý. Trávil hodiny a roky času čítaním ekonomických článkov v londýnskej knižnici.
No a teraz k Tvojmu novému komentáru. Budem advocat diabolus.
Mimochodom fľaša v Tescu je iný tovar ako fľaša na Sahare. Identita tovaru nie je daná jeho technickými parametrami. Píšeš “hodnota je subjektivna velicina, neda sa objektivne nicim ohodnotit”. Avšak fľaše tej istej malinovky alebo toho istého piva v tom istom čase stoja v Tescu toľko isto. Ako je to možné, keď tie fľaše kupujú rôzni ľudia, s rôznym smädom a s rôznymi hodnoteniami? Nie je toto to hodnotenie, ktoré je objektívne? Alebo pán Tesco si stanovuje hodnoty podľa svojich potrieb, podľa svojho subjektívneho cítenia? Obávam sa, že sa ich snaží určiť podľa situácie mimo jeho subjektívneho cítenia, to jest objektívne. PODĽA MARXA kapitalista, poznajúc toto objektívne hodnotenie, rozhodne sa vyrábať fľaše vody. Má kapitál, najme robotníkov, ktorým platí mzdu rovnajúcu sa hodnote ich pracovnej sily, ktorá je určená hodnotou tovarov potrebných na ich reprodukciu a privlastňuje si nimi vyrobený tovar, ktorého hodnotu realizuje prostredníctvom ich ceny na trhu. Hodnota tovaru je však vyššia ako hodnota pracovnej sily robotníkov a tento rozdiel si privlastňuje kapitalista. Čiže žije ako darmožráč, lebo nemusí pracovať a má príjem vyšší ako chudáci robotníci, ktorí makajú denno denne minimálne osem hodín. Ako ináč by bolo možné, že kapitalista nespraví absolutne nič a má príjem, ktorý je ďaleko vyšší ako mzda robotníka. Je to možné len vďaka vykorisťovaniu, ktoré umožňuje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. A súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov umožňuje privlastňovanie si časti práce iných ľudí, robotníkov.
V tomto doverujem sekundarnym zdrojom, clovek je tvor smrtelny a nema cas precitat vsetko na svete, hlavne to, co nepovazuje za podstatne pre svoj buduci rozvoj. K Marxovi sa vyjadrujem, pretoze ho povazujem za nemesis myslienok slobody.
“Avšak fľaše tej istej malinovky alebo toho istého piva v tom istom čase stoja v Tescu toľko isto. Ako je to možné, keď tie fľaše kupujú rôzni ľudia, s rôznym smädom a s rôznymi hodnoteniami? Nie je toto to hodnotenie, ktoré je objektívne?”
Absolutne nie je – aj v tescu je cena subjektivna, pretoze je tam 100 ludi, z toho si 5 kupi flasu mineralky, pretoze ich subjektivna hodnota flase mineralky sa zhodovala s cenou v tescu. pre tych 95 ludi, co si ju nekupia, ma ta flasa mineralky inu hodnotu (vacsinou nizsiu, ale moze nastat situaciu, ze aj vyssiu), preto si ju nekupia. Tesco na zaklade svojich kalkulacii stanovi cenu, pri ktorej je odhadovany zisk najvysii, ale opat, toto nema nic spolocne s nejakou ‘objektivnou’ cenou, v kauflande bude cena ina, v restauracii opat ina.
“Ako ináč by bolo možné, že kapitalista nespraví absolutne nič a má príjem, ktorý je ďaleko vyšší ako mzda robotníka.” – no keby to tak bolo, tak predsa kazdy by bol kapitalistom :) tvorenie hodnoty si nemozes spajat len s tym, ze niekto niekde bucha kladivom. uloha podnikatela (anglictina ma ovela priliehavejse pomenovanie entrepreneur) je v identifikacii trhovych signalov a odpovedani na nich. To s vlastnictvom kapitalu je stara pesnicka, ale je len vyhovorkou, ked sa pozries na historiu dnesnych monster firiem, vacsina z nich zacala dakde v stodole alebo v garazi. pokial cloveku nestoja v ceste statne regulacie, licencie, poplatky, tak mu staci napad a cielavedomost, a kapital si vytvori, alebo si ho najde sam.
Inak, kde je hranica medzi kapitalistom a robotnikom? Ked si kupim jazdeneho Formana za 500e a zacnem s partiou prerabat kupelne, uz som kapitalista?