Ekonomický experiment na vlastnej koži

K experimentom v ekonómii laici pristupujú s dešpektom (resp. väčšina ani netuší, že existujú). Experimentálna ekonómia má svoje pevné miesto. A nemám teraz na mysli tie ľudové "Mikloš s Dzurindom nech si skúšajú svoje neoliberálne experimenty inde!"

Väčšina experimentov sa spája behaviorálnou ekonómiou a teóriou hier. Vynechám teóriu a prejdem rovno k veci.

Ekonomických experimentov som mal možnosť sa zúčastniť už na Masarykovej Univerzite. Bola to skvelá príležitosť zarobiť bratu dákych 500 kč za jednu hodinku no a bolo to aj zaujímavé, že. Viedol ich Jiří Špalek, jeho prednášku o výskume si môžete vypočuť tu, ukážkové zadanie pravidiel pre hráčov je tu. A ešte aj slidy ak by bolo málo. Pre navodenie atmosféry – experimentu sa zúčastnilo asi 50 ľudí, voľba sa robila vhodeným farebného papierika do misky.

Na rozbeh to nebolo zlé, ale stále to bolo robené na kolene. Až terajší pobyt na University of Aberdeen mi ponúkol príležitosť zúčastniť sa na sérii skutočne zastrielaných experimentov. A zase niečo zarobiť…

Viedol ich profesor Nick Feltovich, riaditeľ Scottish Experimental Economics Laboratory (SEEL). Priblížim vám dva, ktoré dokážem z pohľadu hráča opísať aj bez znalosti výsledku (tie budú až roku pána), pri ostatných by to nemalo moc zmysel. Zúčastnilosa ich asi 20 ľudí, ale kedže prebiehali cez online rozhranie, niektoré z nich zosynchronizovane hrali aj ľudia na iných miestach.

Základ oboch bol rovnaký: v ca. 50 kolách boli vždy náhodne spárovaní ľudia, ktorí mali urobiť jednoduchú voľbu na základe výplatnej matice a predpokladanej reakcie druhého člena.

#1: Neoptimálna rovnováha

Hráči v každom z 50.kôl mali zvoliť možnosť vyrábať výrobok A alebo B. Výplatná matica bola nasledujúca:

T.j. neznáma. Hráči teda začali skusmo vyrábať raz A, inokedy B. Pomerne rýchlo (behom 4-6 kôl) väčšina zistila, že matica vyzerá takto:

Výplatná matica

Teda ak H1 vyrobil A a zároveň H2 vyrobil A, obaja dostali 20p. Ak H1 vyrobil A a H2 B, H1 nedostal nič a H2 25p atd. A keďže hráči spolu nemohli komunikovať, už asi tušíte kameň úrazu. Hra sa pomerne rýchlo ustálila na možnosti B. Táto je však suboptimálna pre oboch hráčov, lepšia by bola možnosť A/A. Možnosť A však prinášala riziko 0 a hráči čoskoro začali voliť cestu istoty – voľba B znamenala prinajmenej 13p. Čas od času jeden niektorí z hráčov otestoval trh (zrazu vám za možnosť B pribudlo 25p..), avšak výkon ostal subooptimálny až do konca. Čo z toho vyplynulo?

• Ak sa trh ustáli na zlej hodnote, má tendenciu na nej zotrvať, najmä ak neexistuje komunikácia medzi účastníkmi. A by sa však aj rozbehol na optimálnej hodnote (teda hráči by volili A), skôr či neskôr by niekto mal pokušenie voliť B a strhol by trh na svoju stranu. Ku škode všetkých, aj seba.

Jednoducho ukážka toho, že aj keď máme na viac, nedosiahneme to, pretože ak dokážeme beztrestne strhnúť prospech na svoju stranu, urobíme tak, aj keď na tom nakoniec aj my sami stratíme.

#2 Vyjednávanie

Tento experiment opäť spájal náhodné dvojice hráčov, ale neobsahoval výplatnú maticu. Dvojica dostala spoločných 5 libier, ktoré si za 120 sekúnd mala medzi sebou rozdeliť. Bolo možné navrhovať čísla (2:3 napríklad) a tie druhá strana mohla akceptovať alebo nie (pričom tiež sama mohla navrhovať). Rozdielna vyjednávacia pozícia bola zabezpečená rozdielnym "odstupným". Ak sa hráči za 120 sekúnd nedohodli, dostali "odstupné", ktoré vedeli od začiatku a ktoré bolo pre oboch rôzne, napr 2 libry pre H1 a 0.5 pre H2. Spolu však nikdy nedosiahli 5 libier. Keďže som nevidel celkové štatistiky, môžem zverejniť len svoje postrehy:

• Ľuďom veľmi dlho trvalo pochopiť pravidlá. Ešte aj po 1. kole sa našiel hráč, ktorý ihneď navrhol 2.5:2.5,hoci mal oveľa výhodnejšiu pozíciu.
• Dohoda bola často v neprospech silnejšieho. Odstupné sa pohybovalo v hrubom pomere 1:4 (napr 54p proti 2.01 librám), ale výsledná dohoda bola skoro vždy oveľa miernejšia (zhruba 2:3)
• Vnímanie straty je  rozdielne. Niekedy hráči skončili na 2.5:2.5, pretože slabší hráč až do poslednej sekundy odmietal inú dohodu a nedohodnúť sa znamenalo stratu pre oboch. Jas som raz dokázal vyjednať viac ako polovicu, hoci som mal oveľa slabšiu pozíciu…

Záver môžem len hrubo odhadnúť, ale z môjho pohľadu odohraných (v tomto prípade) 80 kôl sa mi zdá že a) silnejší sú ochotní akceptovať aj menej výhodnú dohodu, aby sa uchránili straty b) úvodné predispozície môže dobrý vyjednávač zhodiť zo stola…

Keď sa objavia výsledky, doplním ich, zatiaľ si môžete pozrieť správy zo starších experimentov a jedno ukážkové zadanie. A ja idem spať.

Popularity: 25% [?]

Related posts:

1. Aj nezmyselná možnosť má zmysel
2. Ekonomicky silné linky II. – zlato, bankéri a rivalita
3. Cesta za novou ropou – z rias, alebo ju vyrobí sama Zem?

Leave a Reply