Preč s neoliberalizmom!

Obviniť nepriateľa z nekalosti a následne zaútočiť na neho je tradičný úskok (nakoniec, tak začala aj druhá svetová vojna). Dnes podobne mnohí zvaľujú vinu na "bezbrehý neoliberalizmus". O ten sme však ani nezakopli.

Termín (neo)liberalizmus vie zamotať hlavu, najmä ak primiešame aj anglosaské jazykové verzie a libertarianizmus. Neoliberálne hospodárstvo (teda to, o čom chcem napísať) môžeme definovať ako také, kde maximum rozhodovania je v rukách všetkých účastníkov trhu, nielen štátu. Trh pritom odmení tých najschopnejších podnikateľov (angličtina má na to oveľa lepší výraz entrepreneur), zároveň bude odmenená celá spoločnosť, pretože kolektívne vedomie dokáže vyprodukovať viac ako štátom riadená inštitúcia.

A práve tomuto je vytýkaná zodpovednosť za hospodársku krízu z rôznych strán (prevažne však od štátnikov), od ktorých tento názor preberajú širšie masy. "Nechceme neoliberálne experimenty!" No, ak je experimentom väčšia sloboda, budiž, ale najabsurdnejšie na týchto rečiach je, že obviňujú niečo, čo len sotva existuje.

Čo nie je (neo) liberalizmus?

• Nie sú to obrovské dane, odoberajúce občanovi tretinu až polovicu jeho príjmu (ani feudáli toľko nebrali)
• Nie sú to rigidné ceny vytvorené na politickú objednávku (energie, regulované nájomné, minimálna mzda, automatický rast miezd bez ohľadu na produktivitu)
• Nie je to manipulácia úrokovej miery podľa želaní politikov a katedrových matematických modelov (kto to hovoril o experimentoch?)
• Nie sú to fiat peniaze vytvárané podľa politickej potreby
• Nie sú to štátne a pološtátne inštitúcie založené, aby oklamali trh (ako sa má Fannie s Freddym?)
• Nie sú to ani štátom ovládané spoločnosti, ktoré silou moci donútenia prebíjajú šikovnosť konkurencie (ako sa vám cestuje v MHDčkach?)
• Nie sú to ani štátom odmenené chyby súkromných spoločností (veď bez bailoutu by ani slnko nevyšlo)
• Nie sú to nezmyselné nariadenia (ešte že ten fľaškový zákon neprešiel…)
• Nie sú to dotácie podľa momentálnej chuti (kto si dá deci repkového oleja?)
• Nie je to štátny dlh vytváraný v recesii aj konjunktúre (to nie je ani Keynesiánstvo, to je proste kravina…)
• Nie je to rigidný trh práce so zabetónovanými pracovníkmi (a nezamestnanými)
• Nie sú to štósy daňových zákonov, ktoré vyšachujú nesmelých z podnikateľskej hry
• Nie je to stav neistoty vymožiteľnosti práva
• Nie je to stav neistoty existencie ako takej (vlastníckych) práv
• Nie je kriminalizovanie jedných kartelov a oslava druhých (pozdravujem NCHZ, odbory a odbory v NCHZ)
• Nie sú to colné bariéry, zabraňujúce mi vybrať si toho najšikovnejšieho
• A hlavne – nie je to riadenie ekonomiky…

Tak neviem, koľko z toho neoliberalizmu sme kedy mali my, Američania, či celý západný svet. Skutočne nám tú úlohu so snom o trvalej prosperite cestou do školy roztrhal neoliberálny pes?

Popularity: 10% [?]

Related posts:

1. Koľko stojí štátny bankrot?

Leave a Reply