Nobelova cena za ekonómiu 2009
Ako už asi viete, tohtoročnú Nobelovu (ok, pseudonobelovu) cenu za ekonómiu získala prvýkrát v histórii žena – Elinor Ostrom a spolu s ňou Oliver Williamson. Za čo presne?
Obaja prispeli k legendárnym ekonomickým prácam – Williamson za rozvinutie Coasovej The Nature of the Firm a Ostromová naopak za nabúranie "tragédie obecnej pastviny" Garetta Hardina.
Ronald Coase vysvetlil dôvod na existenciu firmy. Ak najideálnejší spôsob riadenia predstavuje voľný trh, prečo potom spontánne vznikajú firmy, ktorých vnútorná štruktúra je hierarchická a regulovaná? Coase to vysvetlil nákladmi, ktoré nesú všetky transakcie, aj tie na dokonalom trhu. A práve tieto transakčné náklady niekedy dokáže firma znížiť zavedením automatických netrhových postupov – teda keď napríklad lakovňa nevyjednáva s oddelením, ktoré montuje svetlá o každom aute.
Coase však nešpecifikoval, kedy je lepší spontánny trh a v ktorom momente vzniká firma, aby ho nahradila. Williamson vo svojich prácach zo 70. a 80. rokov popísal, kedy narastajúca komplexnosť presvedčí jeden subjekt, aby druhý subjekt, s ktorým doteraz obchodoval na voľnom trhu, radšej pohltil, alebo vytvoril jeho kópiu vo svojom vnútri. Teda napríklad ak automobilka kupuje svetlá od externých dodávateľov, v určitom momente môže zložitosť vyjednávaní dosiahnuť bodu, keď radšej tohto výrobcu odkúpi.
Vzorce správania sledovala aj Elinor Ostromová. Konkrétne sa zamerala na "obecné pastviny", teda verejné voľne prístupné zdroje, ako sú ryby v oceánoch alebo voľné pastviny. Klasická teória hovorí o tom, že jednotlivec má tendenciu takéto zdroje nadužívať, až dôjde k ich zničeniu, jednoducho preto, lebo z každej ďalšej jednotky zdroja, ktorú si odtrhne pre seba má plný zisk, zatiaľ čo strata sa rozloží medzi všetkých.
Avšak 76 ročná Američanka so severským menom po 40. rokoch pozorovaní rôznych zdrojov (od rybárskych revírov v Maine až po závlahové systémy v Nepále) prišla k záveru, že ľudia si automaticky vytvárajú systém pravidiel, ktorý nadužívaniu bráni a tieto systémy sú často dokonalejšie ako vládne regulácie. Prečo klasická teória zlyhala? Ostromová to vysvetľuje tým, že sa jedná o opakovanú hru. Ak jedinec koná proti záujmom celku, skôr či neskôr na neho dopadne nejaký postih.
Obaja tohtoroční laureáti môžu byť len ťažko obvinení z akademickej odtrhnutosti od reálneho sveta. Williamson aj Ostromová nasadili ekonomické teórie v teréne, niečo, čo ekonómia stále potrebuje.
Popularity: 16% [?]
Related posts:






