Reagan a Thatcherová kontra odbory

Odbory sa za posledných 70 rokov zmenili z podvratných živlov potieraných políciou na obávaného partnera vo vyjednávaní so štátom aj zamestnávateľmi. Hrozba celonárodného štrajku veľkej organizácie často naženie strach politikom, ktorí nechcú čeliť žiadnym problémom, a pristúpia na dohodu. V osemdesiatych rokoch však dvakrát odbory narazili na viac ako odhodlaných súperov.

Ronald Reagan a PATCO

V roku 1981 Professional Air Traffic Controllers Organization (PATCO), odborová organizácia leteckých dispečerov, požadovala balík opatrení, ktorý obsahoval zvýšenie platu o $10000 (pričom ich plat sa pohyboval od $20 000 do $40 000), štvordňový pracovný týždeň a dôchodkové benefity. Alternatívou bol celonárodný štrajk, ktorý by zastavil leteckú prepravu v krajine. Federal Aviation Administration (FAA) im ponúkol kratší týždeň a 10% príplatok za nočné služby. To sa dispečerom nepáčilo a vedomí si svojej dôležitosti pre krajinu a 3 augusta vstúpilo 13 000 (z 17 500) členov do štrajku.

Porušili tým však klauzulu pracovnej zmluvy, ktorá im ako federálnym zamestnancom zakazovala štrajkovať (ktorá však bola skôr symbolická, dispečeri štrajkovali už v rokoch 1969 a1970). Denné nákladyštrajku sa odhadovali na $30 miliónov a hrozil rýchly kolaps celej ekonomiky, čoho si boli dispečeri vedomí. Akékoľvek hrozby vlády považovali za blafovanie. Nepočítali však s Reaganovou tvrdosťou.

Po tom, čo sa v 48 hodinovej lehote nevrátili, spustili náhradný plán. K 2000 neštrajkujúcim sa pridalo 3000 inšpektorov a 900 armádnych dispečerov. Operatívne sa uzavreli menšie veže a veľké letiská zredukovali lety. Zároveň inštruktorské školy prudko zvýšili činnosť. Len v prvých 4 týždňoch sa prihlásilo 45 000 adeptov o toto lukratívne zamestnanie. 

Štrajkujúci spočiatku upozorňovali na bezpečnosť takejto prevádzky, ale ako plynul čas a náhradný plán hladko fungoval, začali nervóznieť. Ich pozícia nakoniec nebola taká neotrasiteľná. 11 000 dispečerov dostalo výpoveď a na odbory bola uvalená pokuta $1 milíon denne. Štrajk nakoniec ešte viedol k zníženiu nákladov, kedže prevádzku sa podarilo optimalizovať aj pre menší počet dispečerov. Reaganovi niektorí vyčítali, že nesplnil predvolebný sľub dispečerom, na druhej strane preukázal veľkú rozhodnosť, keď v recesnom roku 1981 čelil takejto viac ako odvážnej požiadavke.

Thatcherová a baníci

Železná lady mala v roku 1984 pozíciu o dosť ťažšiu. Zatiaľ čo nadpriemerne platení dispečeri mali len malé sympatie verejnosti, priemyselné odbory predstavovali v Británii obrovskú moc, prerastajúcu celou ekonomikou a spoločnosťou.V 70. rokoch bolo až 5000 štrajkov ročne, čo pravidelne ochromovalo už tak potácajúcu sa britskú ekonomiku. Odborári mali často kľúčové slovo v podnikoch a účasť na štrajkoch (vďaka verejnému hlasovaniu) bola prakticky povinná, tým čo chceli napriek všetkému pracovať sa tomu fyzicky bránilo. Pre Britániu to predstavovalo značný problém - tradičné odvetiva ako lodiarstvo, oceliarstvo, či baníctvo bolo na ústupe a vkonkurenčnom svete sa pravidelne ochromované fabriky len ťažko mohli presadiť.

Obzvlášť niektoré bane boli beznádejne stratové a ťažko dotované (ťažobný priemysel bol znárodnený), čo sa konzervatívci na čele s Thatcherovou pokúsili zmeniť. Plán zatvoriť (=zrušiť dotácie)  viac ako dve desiatky šácht sa prirodzene baníkom nepáčil a tak na jar 1984 postupne vypukli štrajky v dotknutých oblastiach. Vypuklo množstvo krvavých šarvátok s políciou, pri najväčšej z nich, známej ako Bitka o Orgreave, bojovalo na oboch stranách okolo 10 000 ľudí. V čase kulminácie štrajkovalo okolo 150 000 baníkov.

Baníci však stratili veľkú výhodu, ktorú mali v 70tych rokoch. Výroba ekletrickej energie a tepla už nebola tak závislá na uhlí a black outy sa prakticky nevyskytli. Logistika tisícov štrajkujúcich vyčerpávala pokladnicu odborov a dlhodobá strata príjmu tvrdo zasiahla baníkov. Nehovoriac o tom, že ako čas bežal, neudržiavané bane zaplavovala voda a zhoršovala vidinu záchrany.

Podpora verejnosti bola spočiatku značná, ako však pokračovali násilnosti, postupne klesala. Štrajkujúci napádali tých, ktorí pokračovali v práci a všetko vyvrcholilo vraždou taxikára, ktorý viezol baníka do práce. V decembri už začali chápať, že svoj cieľ nedosiahnu Baníci sa pomaly vracali do práce a v marci 1985 odbory formálne odhlasovali koniec štrajkov.

Odbory nedosiahli prakticky nič, okrem straty reputácie a verejnej podpory. Zatváranie nerentabilných baní pokračovalo celé 80. a 90. roky. Železná lady si vytvorila dobrý odrazový mostík pre ďalšie reformy pracovného trhu.

Popularity: 18% [?]

Related posts:

1. Koniec jednej éry? Hong Kong zavádza minimálnu mzdu

Leave a Reply